Podpredseda predstavenstva, MH Teplárenský holding
V rámci teplárenstva sa systematicky a sústavne realizujú kroky vedúce k dekarbonizácii, čoho dôkazom je nedávne spustenie nových kogeneračných jednotiek v závode MHTH Žilina či náš projekt využitia geotermálnej energie v Košickej kotline na vykurovanie mesta Košice.
Business Development Director, Panattoni pre Slovensko
Slovensko je už teraz z veľkej väčšiny bezuhlíkové (85 percent zdrojov), pričom asi 60 percent objemu sa vyrába v jadrových elektrárňach. Jadro síce nie je obnoviteľný zdroj energie, no je to relatívne čistý a stabilný zdroj, ktorý pomáha znižovať dovoz fosílnych palív. Keďže dlhodobo sa očakáva rast spotreby energie (elektromobilita, transformácia priemyslu...), budú potrebné ďalšie obnoviteľné zdroje. Ako najperspektívnejšie vnímam fotovoltické panely. Ich umiestnenie na strechy v priemyselných budovách, bez zabratia dodatočnej pôdy a v kombinácii s batériami zabezpečuje energetickú nezávislosť.
Riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty, VUJE
Od počasia závislé zdroje z fyzikálnej podstaty svojho fungovania nedokážu dodávať elektrinu podľa okamžitej potreby a musia byť zálohované iným zdrojom. Typickým príkladom je Nemecko, kde výrazný nárast podielu veterných a fotovoltických elektrární viedol k zvýšeniu importu zemného plynu a následne k strate energetickej sebestačnosti krajiny. Slovensko je vďaka svojmu energetickému mixu postavenému na jadrových elektrárňach už dnes čistým exportérom elektrickej energie a zároveň má jednu z najčistejších energetík v Európe.
Vedúci rozvoja sieťového obchodu, SPP – distribúcia
Je dôležité si uvedomiť, že obnoviteľné zdroje energie sa rozvíjajú nielen v sektore elektroenergetiky, ale aj v sektore plynárenstva (biometán, vodík). Najmä v prípade biometánu sa zmena nášho odvetvia už reálne uskutočňuje – pripojené do plynárenskej distribučnej siete máme štyri biometánové stanice a ďalších osemnásť je v procese pripájania. Potenciál biometánu na Slovensku je približne pol miliardy metrov kubických, čo prevyšuje spotrebu plynu všetkých výrobcov tepla pre domácnosti. Biometán je navyše lokálny energetický zdroj, ktorý posilňuje energetickú bezpečnosť SR.
Generálny riaditeľ, DPD SK
V posledných rokoch vidíme rýchlejší posun, najmä po roku 2021. Ide však o komplexnú výzvu. Nestačí len nahrádzať fosílne zdroje; treba výrazne zvýšiť kapacitu nových „zelených“ zdrojov, aby pokryli rastúci dopyt, čo zvyšuje tlak na distribučné spoločnosti. Súčasne vznikajú nové možnosti, ako energiu využívať efektívne. Chýba mi však jasná vízia a harmonogram štátu. Najväčším rizikom je nekoordinovaná transformácia bez analýzy dopadov, ktorá by mohla viesť k vyšším cenám elektriny pre firmy aj domácnosti.
Portfólio manažér, PARTNERS INVESTMENTS
Slovensko podľa môjho názoru nemá reálnu šancu do roku 2030 vybudovať takú kapacitu obnoviteľných zdrojov, ktorá by zásadne znížila našu závislosť od dovozu fosílnych palív.
Hlavný problém je, že energetická diskusia sa u nás často zužuje len na výrobu elektriny, kde sme vďaka jadru relatívne silní. Lenže fosílne palivá sa na Slovensku najviac spotrebúvajú v doprave a čiastočne vo vykurovaní, tam obnoviteľné zdroje zatiaľ nemajú dostatočný dosah.
Zároveň platí aj určitý „psychologický efekt“ – Slovensko sa cíti energeticky bezpečné vďaka jadru, ktoré verejnosť nepovažuje za fosílne palivo. To síce pomáha znižovať emisie v elektrine, ale nerieši závislosť od dovozu ropy a plynu, ktorá zostáva vysoká.
Aj keď plány počítajú s rastom OZE, realita je, že:
- rozvoj vetra a soláru je pomalý,
- regulačné bariéry sú stále výrazné,
- a celkový cieľ podielu OZE je skôr konzervatívny.
Výsledkom bude skôr marginálne zlepšenie než zásadná transformácia.
CEO, DeutschMann
Myslím si, že je to skôr je marketingový slogan než realistická predpoveď. Reálnejší scenár je, že obnoviteľné zdroje budú postupne rásť a pomôžu časť dovozu nahradiť, no základ energetiky bude ešte dlhé roky stáť najmä na jadre a plyne.
Najväčší priestor vidím vo fotovoltike. Tam je rast prirodzený, technológia ako-tak zlacnela a firmy aj domácnosti dnes investujú z ekonomických dôvodov viac ako z ekologických. Solárne elektrárne však majú nevýhodu: elektrinu vyrábajú hlavne vtedy, keď ju práve nepotrebujeme. Bez investícií do akumulácie, inteligentných sietí a stability prenosovej sústavy sa preto nedá hovoriť o plnohodnotnej náhrade fosílnych zdrojov.
Náš problém ale nie je iba v technológiách. Ako veľkú brzdu vnímam povoľovacie procesy, legislatívu a rýchlosť rozhodovania. Kým investor vybaví povolenia, zmení sa vláda, pravidlá aj ceny energií. Energetika pritom potrebuje predvídateľnosť na desaťročia, nie improvizáciu od tlačovky k tlačovke.
Treba si zároveň priznať aj to, že moderná ekonomika spotrebuje obrovské množstvo stabilnej energie. Priemysel chce mať istotu, že elektrina bude dostupná nepretržite a za konkurencieschopnú cenu. Vieme byť zelenší, efektívnejší a menej závislí, ale predstava, že sa z krajiny s komplikovanou infraštruktúrou a pomalým povoľovaním zrazu stane energetický tiger strednej Európy, patrí skôr do powerpointových prezentácií než do reality distribučnej siete.
Riaditeľka oddelenia komunikácie OZV, ENVI – PAK
Slovensko dnes pri odklone od fosílnych palív volí skôr opatrný a pragmatický prístup, pričom sa výrazne opiera o jadrovú energetiku. Hoci sa postupne posúvame smerom k čistejším zdrojom, k slnku a najmä k vetru pristupujeme stále rezervovane. Obnoviteľné zdroje síce získavajú lepšie legislatívne podmienky, no ich reálny rozvoj často naráža na regulácie a opatrnosť štátu. Rok 2030 je už relatívne blízko a ani verejná nálada zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by sa tento stav mal začať výrazne meniť.
Generálna riaditeľka, AZC Orbis Invest
Odôvodňujem to takto: Sú oblasti, kde Slovensko vie do roku 2030 citeľne zvýšiť produkciu spoľahlivých obnoviteľných zdrojov energie. Takými sú napríklad kvapalné biopalivá (na Slovensku sa vyrábajú hlavne z doma dopestovaných poľnohospodárskych komodít) alebo elektrická energia vyrobená z vodných zdrojov. Iné obnoviteľné zdroje (slnko, vietor) sú veľmi nestabilné a nemožno na nich stavať priemyselnú výrobu ani spotrebu obyvateľstva. Nič na tom zásadne nezmení ani inštalácia batériových úložísk. Je teda možné, aby sa závislosť Slovenska od dovozu niektorých fosílnych palív znížila, no nemožno počítať s dramatickým znížením dovozu fosílnych palív (ropa, zemný plyn).
Produktový manažér, Jungheinrich
Národný energetický mix Slovenska je v porovnaní s inými európskymi krajinami menej závislý od fosílnych palív. Keďže už v roku 2025 viac ako 60 percent vyrobenej energie na Slovensku pochádzalo z jadrovej energie, 17 percent z vodných zdrojov a celkovo výroba elektrickej energie z fosílnych palív predstavovala približne 15 percent. Spustenie štvrtého bloku jadrových elektrární v Mochovciach ešte pozitívne ovplyvní náš národný energetický mix. Výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú biomasa, solár a veterná energia, predstavuje relatívne malú frakciu celkového energetického mixu. V každom prípade aj v tomto sektore vnímam podporu a osvetu na Slovensku. V dnešnej dobe s neustále sa zvyšujúcim sa dopytom po elektrickej energii a elektrifikácii automobilového priemyslu vnímam skôr výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov ako ekonomickú iniciatívu ľudí, keďže pri nestabilnej cene elektrickej energie sa môže drasticky meniť celková návratnosť investície do malej fotovoltickej alebo veternej elektrárne. V každom prípade výroba z obnoviteľných zdrojov ostáva iba doplnkom k stabilným zdrojom, ako je jadro, ktoré predstavuje stabilný zdroj s minimálnym dopadom na životné prostredie.
GRAF TÝŽDEň