globálne dodávateľské toky sa posledné desaťročia opierali o ázijských výrobcov, predovšetkým z Číny a Indie. Model bol postavený na nízkych výrobných nákladoch, no séria otrasov v podobe pandémie, geopolitického napätia, rastu cien prepravy aj práce a opakovaných blokád kľúčových námorných koridorov odhalila jeho zraniteľnosť. Reakciou je nearshoring, teda presúvanie výroby a dodávateľských uzlov bližšie k cieľovému trhu alebo materskej spoločnosti.
Motivácia firiem je pragmatická. Kratšia vzdialenosť znižuje prepravný čas aj náklady na skladové zásoby, umožňuje pružnejšie riadenie projektov a rýchlejšie riešenie problémov v reálnom čase. K tomu sa pridáva regulačná a kultúrna blízkosť v podobe podobných pracovno-právnych noriem, kompatibilnej legislatívy a jednoduchšej komunikácie medzi obchodnými partnermi. Globálna logistika zároveň stráca predvídateľnosť a časť námornej dopravy stále obchádza Suezský prieplav popod Afriku, európske prístavy bojujú s preplnenosťou a železničné spojenie so Slovenskom je spomaľované výlukami. Plánovanie sa tak stáva odhadom, ktorý je nutné priebežne prepisovať.
sťahovanie je zatiaľ opatrné
Napriek silnej rétorike o regionalizácii svetový obchod plošný posun zatiaľ neukazuje. Podľa správy DHL Trade Atlas 2025, ktorú vydáva v spolupráci s NYU Stern School of Business, priemerná vzdialenosť, ktorú prekonali obchodované tovary v prvých deviatich mesiacoch roku 2024, dosiahla rekordných 5-tisíc kilometrov. Podiel obchodu prebiehajúceho v rámci hlavných geografických regiónov zároveň klesol na nové minimum 51 percent. Inými slovami, tovar naďalej putuje v priemere ďalej, nie bližšie.
Nearshoring teda nie je masový megatrend, ale skôr sektorovo cielená stratégia. Najsilnejšia je však v automotive, elektrotechnike, e-commerce, FMCG a spotrebnej elektronike, teda v odvetviach, ktoré sú pre slovenskú ekonomiku kľúčové. Pre stredoeurópske krajiny to znamená reálnu, ale obmedzenú príležitosť, o ktorú musia medzi sebou tvrdo bojovať.
silné predpoklady aj silnejšia konkurencia
Slovensko vstupuje do tejto súťaže s viacerými výhodami. Má strategickú polohu v rámci Európskej únie, členstvo v eurozóne, vyspelú sieť priemyselných parkov, technicky vzdelanú pracovnú silu a hustú diaľničnú aj logistickú infraštruktúru. Stredoeurópska konkurencia je však dnes mimoriadne tvrdá. Poľsko ponúka agresívne nájomné podmienky a obrovskú trhovú kapacitu, Česká republika lepšie napojenie na západoeurópske trhy, Maďarsko a Rumunsko aktívne lákajú strategické investície vrátane batériového a elektrotechnického segmentu.
Najviditeľnejším príkladom nearshoringovej investície na Slovensku je tak výstavba nového závodu spoločnosti Volvo Cars pri Košiciach v hodnote približne 1,2 miliardy eur. Pôvodne ohlásená sériová výroba elektromobilov v roku 2026 sa však posunula a plnú sériovú výrobu možno očakávať až v roku 2027. V júli 2025 navyše pribudla informácia, že v košickom závode bude od roku 2028 vyrábať svoj model aj značka Polestar, čo súvisí so snahou vyhnúť sa európskym aj americkým clám na elektromobily dovážané z Číny. Závod má mať kapacitu 250-tisíc áut ročne a podľa odhadov dokáže navýšiť HDP krajiny o približne 1,3 percenta.
držiac sa chvosta regiónu
Aj napriek viditeľným individuálnym investíciám celkový obraz nie je priaznivý. Podľa analýzy UniCredit Bank z konca roka 2024 dosahoval priemerný prílev priamych zahraničných investícií (PZI) na Slovensku za poslednú dekádu len jedno percento HDP ročne. V tom istom období získali ostatné členské krajiny EÚ v regióne strednej a východnej Európy (CEE) v priemere 2,4 percenta HDP a krajiny západného Balkánu mimo EÚ dokonca 4,2 percenta HDP.
Slovenský prepad nie je nový. Najslabšie boli už roky 2014 až 2018, keď nový zahraničný kapitál prichádzal v objeme len 0,5 percenta HDP ročne. V posledných piatich rokoch sa situácia mierne zlepšila na 1,3 percenta HDP, na zásadnú zmenu konkurencieschopnosti to však nestačí. Kým na prelome milénií Slovensko absorbovalo až 20 percent investičného toku smerujúceho do Česka, Poľska a Slovenska, dnes sú to len približne tri percentá.
Najnovšie údaje obraz spresňujú. V prvom štvrťroku 2025 klesli fixné investície na Slovensku medziročne o takmer 10 percent. Za celý rok 2025 sa však tvorba hrubého fixného kapitálu podľa Štatistického úradu SR zvýšila o 2,2 percenta, čo bolo mierne vyššie tempo ako v roku 2024. Celkový obrat sa však týkal najmä investícií do fyzických aktív, nie do výskumu a softvéru. Slovensko teda zostáva krajinou s najnižšou schopnosťou prilákať nový zahraničný kapitál v regióne CEE s návratnosťou zahraničných investícií okolo osem percent ročne, pod regionálnym priemerom presahujúcim 10 percent.
pridaná hodnota uniká k susedom
V segmentoch s vyššou pridanou hodnotou, ako sú dátové centrá, výskum a vývoj a softvér, sa rozdiel medzi Slovenskom a regionálnymi lídrami prehlbuje ešte výraznejšie. Spotreba elektriny dátovými centrami v Európe podľa prognóz vzrastie z 96 TWh v roku 2024 na 168 TWh v roku 2030, teda takmer o 75 percent za šesť rokov. Investície sa pritom vďaka boomu umelej inteligencie koncentrujú v krajinách, ktoré dokážu rýchlo poskytnúť pripojenie na elektrickú sieť a stabilné regulačné prostredie.
V regióne CEE sa hlavným magnetom stala Varšava. Microsoft tu vo februári 2025 oznámil ďalšiu investíciu vo výške približne 700 miliónov dolárov nad rámec staršej miliardovej a celkové investičné záväzky do AI infraštruktúry v Poľsku prekročili v roku 2025 hranicu šesť miliárd dolárov. Slovensko v rovnakých analýzach figuruje v kategórii krajín s malými investíciami do dátovej infraštruktúry. Aj podiel výdavkov na výskum a vývoj dosiahol v roku 2024 podľa Eurostatu len jedno percento HDP, čo krajinu zaraďuje na 22. miesto v EÚ.
Jedným z mála tromfov, ktoré môžu túto rovnicu zmeniť, sú plány v jadrovej energetike. Slovensko patrí k svetovým lídrom v podiele jadra na výrobe elektriny a v roku 2025 jej z neho pochádzalo takmer 61 percent. Vláda v máji 2024 schválila zámer postaviť v Jaslovských Bohuniciach nový jadrový blok s výkonom približne 1 200 megawattov a po vlaňajšej rámcovej dohode s USA sa ako pravdepodobný technologický partner črtá Westinghouse. Spustenie nového veľkého bloku sa však očakáva najskôr v roku 2038. Pre energeticky náročné investície od dátových centier cez výrobu batérií až po vodíkové projekty môže byť perspektíva stabilného a nízkoemisného zdroja silným argumentom. Otázkou zostáva, či sa projekt stihne zrealizovať skôr, než globálni investori rozhodnú, kde budú v ďalšej dekáde umiestňovať svoje kľúčové prevádzky.
čo by nás hneď posunulo vpred
Naprieč odbornou diskusiou panuje zhoda v tom, čo krajinu drží pri zemi aj v krátkodobom horizonte. Sú to najmä pomalé povoľovacie procesy, nepredvídateľná legislatíva, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a slabé prepojenie odborného vzdelávania s potrebami priemyslu.
Lepšia prezentácia krajiny v zahraničí, zrýchlenie strategických investičných projektov a odbúranie administratívnej záťaže sú krátkodobé opatrenia, ktoré môžu pomôcť. Investori sa dnes nerozhodujú na základe jednorazových stimulov, ale podľa toho, či krajina dokáže garantovať predvídateľné pravidlá hry na desať a viac rokov dopredu. Strednodobá a dlhodobá zmena si bude preto vyžadovať systémové investície do infraštruktúry, energetiky a školstva, rovnako ako odolnosť voči pokušeniu meniť pravidlá s každou novou vládou. Bez nich zostane Slovensko miestom, kde nám geografia síce hrá do karát, no regulačné prostredie zatiaľ nie.