slovenská ekonomika bude podľa Európskej komisie v najbližších rokoch rásť len veľmi pomaly a zároveň bude čeliť pretrvávajúcim problémom s vysokou infláciou, deficitom verejných financií aj rastúcim verejným dlhom. Vyplýva to z jarnej hospodárskej prognózy Európskej komisie pre rok 2026, ktorá zároveň upozorňuje na prehlbujúce sa štrukturálne slabiny slovenskej ekonomiky.
Komisia očakáva, že rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahne v tomto roku len 0,8 percenta a v roku 2027 sa zrýchli na 1,5 percenta. Domáci dopyt má podľa prognózy zostať utlmený najmä v dôsledku pokračujúcej fiškálnej konsolidácie a neistoty spojenej s konfliktom na Blízkom východe. Podporu ekonomike majú naopak poskytovať eurofondy a investície financované z európskych zdrojov.
Brusel zároveň upozorňuje, že po zvýšení ciel v roku 2025 sa výraznejšie oživenie zahraničného obchodu očakáva až v roku 2027. Slabšia ekonomická aktivita tak bude podľa prognózy pokračovať aj v nasledujúcich štvrťrokoch.
Výraznejší pokles sa zatiaľ neočakáva ani pri inflácii. Európska komisia predpokladá, že rast cien sa v roku 2026 zvýši na 4,3 percenta, čo bude mierne viac než v predchádzajúcom roku. Dôvodom má byť najmä prudšie zdražovanie energií, ktoré vykompenzuje slabší rast cien v ostatných oblastiach ekonomiky. V roku 2027 by sa inflácia mala zmierniť na 3,2 percenta.
Nepriaznivý vývoj očakáva komisia aj pri verejných financiách. Hoci deficit verejnej správy vlani klesol na 4,5 percenta HDP, pri nezmenených politikách sa má tento rok zvýšiť na 4,6 percenta HDP a v roku 2027 až na 5,4 percenta HDP. Verejný dlh tak podľa Bruselu zostane na rastúcej trajektórii.
Európska komisia zároveň zverejnila aj hĺbkové preskúmanie makroekonomických nerovnováh Slovenska. Dokument analyzuje hlavné zraniteľné miesta ekonomiky vrátane nákladovej konkurencieschopnosti, vývoja vonkajších účtov, trhu s bývaním a zadlženosti domácností. Komisia konštatuje, že napriek čiastočnému zlepšeniu Slovensko naďalej čelí výrazným štrukturálnym problémom. Slabý hospodársky rast, problémy s konkurencieschopnosťou, vysoké zadlženie domácností či napätie na trhu bývania podľa Bruselu oslabujú odolnosť ekonomiky.
Brusel zároveň upozorňuje, že pokrok v reformách zostáva obmedzený. Podľa komisie krajina stále nedokázala dostatočne riešiť problémy súvisiace so zdaňovaním práce, podnikateľským prostredím či dostupnosťou bývania. „Stále je potrebné riešiť kľúčové otázky týkajúce sa zdaňovania práce, konkurencieschopnosti podnikov, ponuky bývania a opatrení fiškálnej politiky, ktoré si vyžadujú skôr trvalé reformy než krátkodobé riešenia,“ uvádza Európska komisia.
Dôležitú úlohu pri podpore ekonomiky budú podľa Bruselu zohrávať európske fondy. Tie môžu pomôcť zmierniť dôsledky slabého rastu a podporiť investície v čase, keď slovenská ekonomika čelí kombinácii domácich aj zahraničných rizík. Hĺbkové preskúmanie bude zároveň podkladom pre júnový balík európskeho semestra, v rámci ktorého Európska komisia zverejní nové odporúčania pre Slovensko v oblasti hospodárskej a fiškálnej politiky.