ich majiteľom je legendárny Satoshi Nakamoto, tajomná identita stojaca za zrodom kryptomien. Na adresách sa nachádza zhruba 1,1 milióna bitcoinov v hodnote desiatok miliárd dolárov. Kryptografia, ktorá Satoshiho „poklad“ uzamyká, ho dodnes chráni pred útokmi. Avšak to, čo platí dnes, nemusí platiť v budúcnosti.
zmraziť alebo nechať napospas osudu
Podľa odhadov by bezpečnosť starších adries, na ktorých leží okolo 1,7 milióna bitcoinov, mohla byť nedostatočná už v roku 2028. Niektoré analýzy naznačujú, že ohrozených bitcoinov je viac než 6,9 milióna, čo predstavuje takmer tretinu ich celkového počtu. Čo teda s najohrozenejšími mincami? Jedným z návrhov je ich zmrazenie.
Aby sme pochopili, prečo sú tieto mince zraniteľné, musíme sa vrátiť do roku 2009. Satoshi vtedy ukladal mince na najstaršie typy digitálnych adries. Tým, že sa tieto mince časom nepresunuli na novšie účty, neprešli žiadnou modernizáciou. Verejné kľúče, akési „zámky“, sú tak v bitcoinovej sieti, blockchaine, dodnes viditeľné. Kým súčasní hackeri na ne nemajú kapacity, pre budúce supervýkonné kvantové počítače by prelomenie takto zabezpečených účtov nemuselo predstavovať veľký problém.
kvantová hrozba v praxi
Už v roku 1994 prišiel matematik Peter Shor s algoritmom na prelamovanie zložitých šifier. Predpokladal, že ak raz budeme mať k dispozícii dostatočne silný kvantový počítač, dokážeme z verejného kľúča spätne „vypočítať“ súkromný kľúč, a tým odomknúť akýkoľvek bitcoinový účet. Tri desaťročia sa potrebný výkon považoval za vzdialený možnostiam dostupného hardvéru. Tento rok však viaceré výskumné skupiny zverejnili štúdie, podľa ktorých je možné požiadavky na hardvér mnohonásobne znížiť.
Predstavme si teda, že o pár rokov pomocou kvantového počítača spustíme útok na Satoshiho mince. Verejný kľúč je dostupný, Shorov algoritmus odvodí súkromný kľúč a vykoná transakciu. Sieť ju potvrdí a mince sú preč. To všetko za pár minút.
záchranná brzda alebo nebezpečný precedens
Cieľom návrhu na zmrazenie zraniteľných mincí je ich trvalé vyradenie z obehu, čím sa zamedzí akejkoľvek ďalšej manipulácii s nimi. Ak zostanú aktívne, útočník získa odmenu vo výške miliárd dolárov, mince zaplavia trh a spolu s ich cenou skolabuje aj dôvera v Bitcoin. Zmrazením komunita túto hrozbu eliminuje. Hoci sa mince technicky „stratia“, udeje sa tak kontrolovaným spôsobom.
Problémom však je, že samotná podstata Bitcoinu stojí na sľube: kto vlastní kľúče, ten vlastní mince. Nikto iný nemôže váš majetok len tak zmraziť. Ak by sa komunita rozhodla účty preventívne zablokovať, toto fundamentálne pravidlo by prestalo platiť. Vytvoril by sa nebezpečný precedens a dôveryhodnosť Bitcoinu by mohla utrpieť. Systém by teda nikdy nemal diskriminovať peňaženky podľa veku či ich rizika. Práve z tohto dôvodu návrh obsahuje možnosť, aby držitelia ohrozených účtov dostali čas na presun prostriedkov na nové, postkvantovo bezpečné adresy.
dôsledky môžu byť fatálne
Avšak možnosť presunu má háčik. Satoshi Nakamoto a ostatní dlhodobo neaktívni vlastníci by sa museli „prebudiť“, verejne odhaliť svoju aktivitu a mince presunúť, inak by k nim definitívne stratili prístup.
So zaujímavým riešením prichádza ďalší návrh na vylepšenie, PACT (Provable Address-Control Timestamps), ktorý by potrebu posielania prostriedkov obišiel vytvorením kryptografickej časovej pečiatky dokazujúcej vlastníctvo. Dôkaz by bol odolný voči kvantovému útoku a verejnosti by neodhalil identitu majiteľov. Tí by tak získali zadné dvierka pre prípad, že by chceli mince v budúcnosti použiť.
Ak vylúčime scenár, že sa komunita nedohodne, ostávajú dve možnosti. Prvá umožní zmrazenie niekoľkých miliónov mincí, čím ponuka dramaticky poklesne a cena zostávajúcich bitcoinov pravdepodobne vzrastie. V prípade, že Satoshiho „poklad“ získa útočník, trh pravdepodobne vopred započíta riziko krádeže do ceny, čo môže vyvolať jej prudký pokles. Sám Satoshi však tento vývoj akoby predpokladal a riešenie, na ktorom by mala koordinovane pracovať celá komunita, za zradu základných princípov nepovažoval. Otázkou zostáva, či je komunita dostatočne rýchla, aby konala skôr, než výkonný hardvér rozhodne za ňu.