Generálny riaditeľ, Wienerberger na Slovensku
S týmto tvrdením možno v zásade súhlasiť, hoci dopady nebudú okamžité ani rovnomerné naprieč celým trhom (novostavieb s podlahovou plochou do 1000 metrov štvorcových sa táto povinnosť bude týkať od roku 2030). Do roku 2030 sa povinná certifikácia podľa EPBD IV posúva od formálnej povinnosti k strategickému nástroju, ktorý určuje, ktoré budovy sa musia zlepšiť, ktoré strácajú hodnotu a ktoré majú investičnú výhodu. EPBD IV urobí z energetickej hospodárnosti povinný, merateľný a porovnateľný parameter, ktorý zásadne ovplyvní rozhodovanie investorov, developerov aj vlastníkov budov.
Vedúci rozvoja sieťového obchodu, SPP – distribúcia
Rozhodujúce je, aby slovenská implementácia smernice nešla nad rámec jej nevyhnutných požiadaviek. Stavebné konštrukcie a technické systémy budov sú totiž ekonomicky návratné len po istú úroveň, ktorá zodpovedá približne energetickej triede B, čo je, zjednodušene povedené, primerané zateplenie budovy s prípravou tepla v modernom plynovom kondenzačnom kotli. Vyššie požiadavky, respektíve vyššie energetické triedy na báze OZE sú už ekonomicky nenávratné, a teda v slovenskej realite ekonomicky únosné maximálne pre stavebníkov nových budov a nie pre bežné domácnosti..
Head of ESG, JTRE
Skôr súhlasím. Avšak EPBD IV nie je izolovaný technický predpis o certifikátoch energetickej hospodárnosti a dekarbonizácii, ide o súčasť dlhodobého cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Pre budovy je najzásadnejšie zavedenie termínu „zero-emission building“ (ZEB), teda budovy s nulovými emisiami, záväzný pre nové budovy od roku 2030 (respektíve od roku 2028 pre verejné budovy). Končí éra kotolní na plyn a fosílnych palív, využívať sa budú len bezemisné zdroje energií, prípadne CZT. Zároveň musia byť budovy vysoko energeticky efektívne. Náklady na takúto výstavbu budú vyššie a budú prenesené na kupujúcich a nájomcov.
Zástupca výrobného riaditeľa, DYNAMIK HOLDING
Európska smernica o energetickej hospodárnosti (EPBD) predstavuje zásadný posun smerom k bezemisným budovám a mení ekonomiku aj proces prípravy a realizácie projektov. Dopad bude výrazný najmä pri novostavbách a obnove fondu budov. Zásadná zmena však nebude automatická – rozhodujúca bude pripravenosť trhu, dostupnosť financovania a schopnosť transformovať dodávateľské reťazce. Pre aktívnych hráčov ide skôr o príležitosť ako hrozbu.
Konateľ, ROYAL ARCHITECTURE
Nová smernica prináša pre stavebný trh výraznú zmenu. Novostavby budú musieť spĺňať vyššie štandardy a staršie budovy sa budú postupne obnovovať. Pre architektov to znamená, že energetika a uhlíková stopa sa stávajú rovnocennou súčasťou návrhu. Reálny dopad bude závisieť od kvality prenosu smernice do zákonov a dostupnosti dotácií pre majiteľov budov. Ak sa to podarí, do roku 2030 môžeme byť svedkami premeny, ktorá zvýši kvalitu, hodnotu aj zdravie nášho prostredia.
Public Affairs Manager, VELUX CZ/SL, North & CEE
Čiastočne áno, ale nie kvôli samotnej certifikácii. Energetické certifikáty sú povinné už dnes – sú tu od roku 2002. EPBD IV hlavne sprísňuje a rozširuje ich použitie a – čo je podstatnejšie – prináša tlak na renovácie najhorších budov, nové štandardy pre nové budovy a systémové nástroje. Tieto prvky môžu trh do roku 2030 zmeniť výraznejšie než samotný „papier“ certifikátu. Avšak záleží na národnej transpozícii, ako bude Slovensko ambiciózne. A tu skôr očakávam, že pôjde cestou minimálnych požiadaviek.
Konateľ, INCON
Smernica posúva štandardy budov, hoci kvalitné novostavby k nim majú blízko už dnes. Požiadavka na budovy s nulovými emisiami však zvýši tlak na integráciu technológií, čo pre INCON znamená posun od lacných k high-tech riešeniam. Už dnes ponúkame produkty s Uw pod 0,8 W/(m².K). Príležitosť vidíme aj v „Pasporte obnovy“ (Building Renovation Passport), kde medzi prvé kroky patrí znižovanie tepelných strát výmenou okien. To nám otvára priestor, keďže INCON nepredáva len okno, ale certifikovaný systém zabudovaného výrobku vrátane kvalitnej montáže, čím garantujeme deklarované parametre.
Generálny manažér, Mapei SK
Súhlasím, že smernica vytvára silný regulačný rámec. Otázkou pre mňa nie je či, ale ako rýchlo a za akých podmienok sa trh prispôsobí. Na Slovensku čaká obnova približne 15-tisíc verejných budov – a je tu ešte veľa otvorených vecí od dostupnosti dotačných schém cez kapacitu certifikačných orgánov až po pripravenosť samotných vlastníkov budov. Regulácia bez reálnej podpory zostane len na papieri.
Výkonný riaditeľ, Združenie EPS SR
Smernica EPBD môže zásadne posunúť slovenský stavebný trh k rýchlejšej a kvalitnejšej obnove budov. Skúsenosti ukazujú, že na Slovensku je o obnovu veľký záujem, najmä o zateplenie. Je však potrebná stabilná a predvídateľná štátna podpora. Expandovaný polystyrén v tom zohráva dôležitú úlohu ako dostupný, energeticky efektívny a dlhodobo osvedčený izolačný materiál, ktorý pomáha znižovať potrebu energie a náklady domácností.
Director Occupier Services, Colliers International Slovakia
Očakávame jednoznačný rast dopytu po obnove budov, porastie segment fotovoltiky, tepelných čerpadiel a obnoviteľných zdrojov celkovo. Segment bude na jednej strane profitovať so zvýšeného dopytu, na druhej strane bude čeliť nedostatku pracovnej sily a dosť pravdepodobne aj materiálov. Tlak bude aj na projektantov smerom k adaptácii na nové výpočty a povinnosti. To môže byť bariérou implementácie smernice. Rovnako je dôležité v akom rozsahu a časovom rámci bude smernica prijatá do slovenskej legislatívy.
Founder / CEO, RADO Reality Group
Smernica EPBD prinesie technologickú transformáciu, no za cenu vyšších nákladov. Prechod na bezemisný štandard (ZEB) vyžaduje drahšie technológie, čo sa premietne do cien nehnuteľností. Hoci prevádzka bude úspornejšia, kľúčovou bariérou zostáva vysoká vstupná investícia. Trh sa zmení najmä v rovine nákladovosti, čo môže zhoršiť dostupnosť bývania, ak legislatívu nebudú sprevádzať aj silné dotačné schémy a zvýhodnené zelené úvery.
CEO, Realitný špecialista, PROM REAL
Smernica EPBD nie je len administratívnou zmenou, ale katalyzátorom novej segmentácie trhu. Do roku 2030 uvidíme výrazné roztváranie nožníc medzi „zelenými“ budovami a nehnuteľnosťami s nízkym energetickým štandardom. Povinná certifikácia zvýši tlak na hĺbkové obnovy, čo ovplyvní trhovú cenu aj likviditu starších stavieb. Pre realitný trh to znamená príchod novej meny – energetickej efektivity. Kto do nej neinvestuje, riskuje tzv. „hnedú zľavu“. Stavebníctvo sa bude musieť adaptovať na prísne dekarbonizačné ciele, čo zmení štruktúru dopytu po materiáloch aj technológiách.
L/R/P advokáti, Partnerka a odborníčka na energetické právo
EPBD smernica obsahuje nielen povinnú energetickú certifikáciu, ale tiež viaceré pevné termíny. Postupne od 2028 do 2030 budú musieť mať energetický certifikát všetky nové budovy v EÚ, obytné aj neobytné, certifikovaná bude aj energetická obnovu existujúcich budov. Certifikát bude povinný aj pri predaji a prenájme nehnuteľností. Energetický certifikát sa tak postupne stane dôležitým ukazovateľom udržateľnosti, energetickej náročnosti hodnoty investície a významným podkladom pri financovaní.
Konateľ, LOFTY
Certifikácia zvýši náklady výstavby novostavieb približne o 20 %, čo sa premietne do ich cien. Hoci energetická trieda A0 prináša oproti A1 úsporu energie približne 50 %, návratnosť investície pri súčasných cenách energií presahuje 15 rokov a často aj technickú životnosť zabudovaných technológií. Pre developerov to znamená premietnutie vyšších nákladov do cien bytov a pre kupujúcich zníženie dostupnosti bývania, keďže prevádzkové úspory nedokážu plne kompenzovať vyššiu obstarávaciu cenu ani náklady na financovanie.
Výkonný riaditeľ, Cresco Real Estate
Energetické štandardy sa v rezidenčnej výstavbe sprísňujú už dlhšie a trh sa im priebežne prispôsobuje, napríklad povinným štandardom A0. Nemyslíme si preto, že ďalšie sprísnenie podľa smernice EPBD zásadne zmení trh do roku 2030. Pri rezidenčných projektoch klientov stále najviac zaujíma cena a lokalita, nie vyšší energetický štandard. Väčší význam môže mať smernica pri kancelárskych budovách, kde sa investície do efektívnej prevádzky developerom dlhodobo vracajú v podobe prenájmu.
GRAF TÝŽDEŇ