okrem iného je to pozoruhodné aj preto, že k otvoreniu tejto témy dochádza prvýkrát až počas druhého polčasu štvrtej Ficovej vlády,  teda po dvadsiatich rokoch trvania Ficovej éry (prvýkrát začal vládnuť v roku 2006). To je, mimochodom, aj hlavný dôvod toho, prečo je táto diskusia len smiešno-trápnym politickým divadlom a žiadne skutočné urýchlenie ekonomického rastu neprinesie ani priniesť nemôže. Poďme však pekne po poriadku.

Vysvetlime si najskôr, prečo je ekonomický rast dôležitý. Ide v zásade o to, že čím je vyšší ekonomický rast, tým rýchlejšie pribúdajú zdroje, ktoré majú k dispozícii ľudia, domácnosti a podnikatelia na svoju spotrebu, ale aj investície. Tým viac má k dispozícii aj štát, aby zabezpečil lepšie a kvalitnejšie verejné služby v oblastiach, ako sú zdravotníctvo, školstvo, kultúra, sociálne zabezpečenie, infraštruktúra, obranyschopnosť, vnútorná bezpečnosť a tak ďalej. Čím rýchlejšie ekonomika rastie, tým lepšie predpoklady na rast životnej úrovne a kvality života sa v krajine vytvárajú.

Na pochopenie dôležitosti ekonomického rastu v čase je potrebné tiež pochopiť princíp tzv. zloženého úročenia. Ide o to, že pri sporení sa každoročne úrok pripisuje k istine a v ďalšom roku sa úročí už istina zvýšená výnosom (úrokom) z predchádzajúceho roka. To isté platí aj pri ekonomickom raste, teda raste HDP. Celková hodnota potom nerastie lineárne, ale exponenciálne.

Z princípu zloženého úročenia vychádza tzv. pravidlo 72.  Ak vydelíme číslo 72 priemerným ročným ekonomickým rastom, dozvieme sa, za koľko rokov sa HDP zdvojnásobí. Teda to, za ako dlho budeme mať dvakrát viac zdrojov na pokrytie vládnej spotreby, spotreby domácností a investícií.

Pri desaťpercentnom ročnom raste je to teda len 7,2 roka, pri päťpercentnom raste 14,4 roka, ale pri jednopercentnom ekonomickom raste musíme čakať na zdvojnásobenie HDP až 72 rokov.

Pozrime sa teraz, aký ekonomický rast dosahovala slovenská ekonomika na začiatku Ficovej éry, v rokoch 2006 – 2008, keď zdedil vďaka reformám dvoch vlád Mikuláša Dzurindu rekordne rastúcu ekonomiku, a aký rast dosahuje v súčasnosti, na konci dvadsaťročnej éry Roberta Fica. Roky 2006 – 2008 porovnáme s rokmi 2025 – 2027, pričom 2025 je skutočný rast a roky 2026 a 2027 sú prognózou Inštitútu finančnej politiky MF SR a v prípade ČR prognózou Českej národnej banky. 

Po reformách Dzurindových vlád malo Slovensko najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v celej Európe, priemerný ročný rast za tri roky (2006 – 2008) bol 8,4 %. V Českej republike to bolo za to isté obdobie 4,9 %. Ak by sa (teoreticky) podarilo udržať takýto vysoký ekonomický rast dlhodobo, tak slovenský HDP by sa zdvojnásobil za 8,6 roka, kým český HDP za 14,7 roka.