výrazný výplach zažili akcie spoločnosti Super Micro Computer (známej pod názvom Supermicro), jedného z najväčších dodávateľov serverových riešení pre dátové centrá zamerané na umelú inteligenciu. V reakcii na správu o obvinení z pašovania serverov s pokročilými čipmi od Nvidie do Číny sa ich cena prepadla o viac než 30 %.
ako (znova) nahnevať investorov
Nešlo pritom o okrajovú záležitosť, keďže obvinenia sa týkajú niektorých z vedúcich predstaviteľov spoločnosti a celková hodnota techniky, ktorá sa dostala do čínskych rúk, predstavovala viac než 2,5 miliardy dolárov, čo predstavuje okolo 10 % ročných tržieb spoločnosti. To však za predpokladu, že finančné výkazy firmy a prezentované výsledky zodpovedajú realite, čo pri Supermicro môže byť otázne, keďže firma ešte koncom roka 2024 bojovala s účtovným škandálom, po ktorom od zmluvy odstúpil jej dlhoročný audítor Ernst & Young. Stály člen Veľkej štvorky (štyri najväčšie audítorské firmy) svoj odchod odôvodnil stratou dôvery vo vedenie a striktným odmietnutím spájať svoje meno s finančnými výkazmi tejto spoločnosti.
Roky predtým tiež vedenie nútilo zamestnancov k predčasnému vykazovaniu tržieb, aby umelo plnili kvartálne ciele a firma mohla nafúknuť predaje. To v niektorých prípadoch zahŕňalo expedovanie nekompletných či zákazníkmi neschválených produktov. Morálny kompas manažmentu tak zadrháva dlhodobo, v podstate už od samotného vstupu spoločnosti na americkú burzu Nasdaq (zameriava sa prevažne na obchodovanie s akciami technologických firiem) pred skoro dvadsiatimi rokmi. Už v prvom roku po debute na burze sa vedenie firmy priznalo k porušeniu amerických exportných zákonov. Koncovým „zákazníkom“ vtedy nebola Čína, ale Irán, kam spoločnosť v tom čase tajne dodala svoje výrobky cez prostredníka v Spojených arabských emirátoch.
Pašovanie serverov osadených tými najpokročilejšími čipmi od Nvidie, konkrétne z architektúr Blackwell a Hopper, ktoré podliehajú prísnym exportným podmienkam, je však úplne iná pesnička. Donald Trump vníma otázku národnej bezpečnosti a technologické embargo voči Číne mimoriadne citlivo a v podobných prípadoch môže byť nevyspytateľný, čo v konečnom dôsledku nemusí znamenať len exemplárne potrestanie konkrétnych vinníkov, ale aj postihy pre samotnú spoločnosť. Trump síce minulý rok technologický sektor prekvapil vyhlásením, že spoločnosť Nvidia môže opäť vybrané čipy na tréning umelej inteligencie do Číny exportovať, no dohoda sa týka starších generácií, ktoré prezident označil za zastaralé.
Serverové riešenia od Supermicro sú dnes žiadané najmä vďaka modulárnej architektúre a pokročilým systémom chladenia, ktoré je nevyhnutné pre výkonné čipy. Firma o zákazníkov núdzu nemá, avšak biznis by mohlo zásadne ohroziť, ak sa Nvidia rozhodne chrániť svoju povesť a v dôsledku škandálu odstrihne spoločnosť od dodávok kľúčových komponentov.
Odhliadnuc od toho, ako sa situácia nakoniec vyvinie, tento prípad vynikajúco ilustruje dôležitosť diverzifikácie investičného portfólia. Investori, ktorí sústredili svoj kapitál výhradne do akcií tejto firmy, dnes asi majú hlavu v smútku. Na druhej strane tí, ktorí svoje investície diverzifikovali aspoň cez index S&P 500 (zahŕňajúci päťsto najvýznamnejších amerických firiem), tento prudký pokles nijako nepocítili, a to aj napriek tomu, že Supermicro je dlhé roky jeho súčasťou.
koniec vízií o metaverze
Predstavte si, že si nasadíte okuliare a okamžite sa ocitnete vo svojom vylepšenom domácom prostredí. Váš fyzický domov bude doplnený o virtuálne časti a bežný výhľad kedykoľvek vymeníte za niečo neuveriteľne inšpiratívne, čokoľvek, čo považujete za najkrajšie. S podobnou víziou vystúpil v roku 2021 Mark Zuckerberg, generálny riaditeľ spoločnosti Meta (v tom čase ešte Facebook), v úvode svojej prezentácie o takzvanom metaverze. Predstavil miesto, v ktorom si ľudia budú fyzický svet okolo seba dopĺňať o digitálne prvky a stretávať sa s priateľmi v nekonečnej virtuálnej realite. Tento svet ale nemal slúžiť len ako únik z reality, mal byť novým, prirodzeným prostredím, v ktorom bude existovať celé ľudstvo. Za hlavný cieľ si tak firma vytýčila posun od sociálnych sietí k budovaniu metaverza. To malo znamenať masívnu transformáciu spoločnosti, ktorá by zahŕňala vývoj vlastného hardvéru, softvérového ekosystému a úplne novej infraštruktúry pod hlavičkou Reality Labs, divízie venovanej výlučne metaverzu.
Samotný virtuálny svet, ktorý sa mal stať základom celej stratégie a skĺbiť virtuálne zážitky s tými z reálneho sveta, predstavil Zuckerberg pod názvom Meta Horizon. Svojej vízii veril natoľko, že prišlo aj na multimiliónový rebranding Facebooku na Metu. A nešlo pritom len o jednorazový výdavok. Práva na názov a ochranné známky boli odkúpené od americkej banky Meta Financial Group, ďalšie milióny šli na domény a vyrovnanie sa s menšími technologickými firmami, ktoré už značku Meta používali. Úprava softvérového rozhrania všetkých aplikácií, ale aj dizajnu kancelárií po celom svete stála podľa odhadov stovky miliónov dolárov.
Analytici sa predbiehali v predikciách počtu používateľov a veľkosti trhu, ktorý by mohla realizácia metaverza dosiahnuť. Tržby sa mali rátať v biliónoch a počet používateľov mal do roku 2030 vyrásť na 5 miliárd. Už rok po spustení sa ukázalo, že migrácia ľudstva do virtuálnej reality ani z ďaleka nepripomína pôvodné očakávania. Horizon Worlds mal údajne len okolo 200-tisíc aktívnych používateľov mesačne a čo bolo najhoršie, čísla nestúpali. Naopak, počet používateľov rokmi klesal, až sa ustálil niekde na čísle tisíc, nie v Amerike, ale globálne. V marci tohto roku tak Meta oznámila, že Horizon v dnešnej podobe skončí. Nekonečné možnosti a prepojenia v digitálnom svete, ktoré znázorňuje aj samotné logo rebrandovaného Facebooku, sa podľa všetkého ďalej rozširovať nebudú a časť vízie Marka Zuckerberga sa tak, zdá sa, nezrealizuje.
Divízia Reality Labs však nezaniká, a to i napriek tomu, že v stávke na virtuálne svety spálila už viac než 80 miliárd dolárov. Meta dnes pragmaticky stavia na tom, čo z metaverza skutočne fungovalo. Využíva svoje skúsenosti s rozšírenou realitou a naplno sa venuje vývoju inteligentných okuliarov. Do konca roka 2024 sa ich podarilo predať vyše milióna kusov a nová verzia z roku 2025 – s displejom zabudovaným priamo v šošovke – zaznamenala ešte masívnejší úspech.
Za pádom projektu Meta Horizon ale možno nie je len zlyhanie technológie, zlý marketing či chybné načasovanie. Zuckerbergova vízia vychádzala z domnienky, že ak ľuďom ponúkne nekonečné možnosti, pohodlie a vizuálne dokonalé digitálne svety bez fyzických obmedzení, radi do nich presunú podstatnú časť svojej existencie. Predpokladal, že záleží predovšetkým na samotnom zážitku. Túto hypotézu však vyvrátil americký filozof Robert Nozick, ktorý už v roku 1974 sformuloval myšlienkový experiment o stroji na zážitky, do ktorého by sa ľudia napojili a prežívali instantné blaho. Viaceré štúdie neskôr experiment opakovali s rôznymi variáciami, upravovali scenáre a formulácie, aby eliminovali skreslenie, a výsledkom bolo v drvivej väčšine odmietnutie pripojiť sa. Vyzerá to tak, že ľudia nechcú len pasívne prijímať život v simulácii, akokoľvek by bola dokonalá. Nakoniec, zdá sa, vždy zistíme, že na skutočnej realite nám záleží najviac. Aspoň zatiaľ.