interpretácia ekonomických dát a parametrov môže byť populistická, ohýbaná, krivená a poplatná krivým zrkadlám. Ničomu to nepomôže. Zvlášť v časoch zlých trendov vývoja hospodárstva potrebujeme PRAVDU. Tak poďme na to.
1) Skúsme sa dohodnúť, že budeme porovnávať stav tento rok so stavom k rovnakému dátumu, mesiacu, štvrťroku minulého roka.
Nie nebudeme si vyberať „nejaký vhodný“ mesiac na porovnanie a nebudeme sláviť rast / pokles, ak je opak pravdou.
2) Skúsme pracovať s čo najviac celými a veľkými číslami. Neočisťujme počet uchádzačov o zamestnanie o takých a onakých o NEdisponibilných a sezónnych, dlhodobých, či krátkodobých.
Hovorme o tých, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie, bodka, všetci.
3) Skúsme hovoriť o ZAMESTNANOSTI a nie primárne o NEzamestnanosti. Potrebujeme pre dobro krajiny, pre rast hodnoty HDP, pre nás všetkých, aby pracovalo čo najviac ľudí. Ostatní: dôchodcovia, invalidi, deti, študenti, matky na materskej a podobne sú doplnok – rozdiel do stavu celého obyvateľstva krajiny.
Koľko teda máme EKONOMICKY AKTÍVNYCH? To je dôležité.
A teraz poďme k faktom:
1) Počet obyvateľov Slovenska medziročne klesol, prirodzene asi o 10 tisíc, po započítaní imigrácie to bude mierne nižší mínus.
Počet Ekonomicky aktívnych obyvateľov ku koncu februára 2026 oproti koncu februára 2025 o 7-tisíc na 2,78 milióna.
Samozrejme, že by sme potrebovali rast, ale máme pokles. Oproti roku 2023 (koncu februára) je ten pokles takmer 20-tisíc ľudí a to už je slušná továreň.
2) Počet uchádzačov o zamestnanie medziročne narástol. Pri poklese Ekonomicky aktívnych obyvateľov by sme čakali, že aj počet uchádzačov o prácu klesol, ale my máme pravý OPAK.
Máme ku koncu februára nárast o viac ako 10-tisíc. Úplne zle a opačne ako potrebujeme. Ekonomika potrebuje ľudí do zamestnania. Mnohí sú doma a .... varia džemy, pečú kexy.
Pomer bol 5,9% pred rokom, dnes je 6,3%. To je brutálny nárast skoro o pol percentého bodu a nezamestnanosť je dvojnásobná oproti Česku.
3) Koľko ľudí pracuje? Koľko je zamestnaných? Ľahká matematika:
- celkovo ekonomicky aktívni klesli o 7-tisíc, a
- z nich počet uchádzačov o prácu stúpol o 10 tisíc
Vyšlo Vám o 17-tisíc menej pracujúcich? Máte to správne. Určite nedošlo k poklesu v štátnej správe, práve naopak, ale to je dohad. Takže skutočne „aktívnych“, ktorí v súkromnej sfére živia štát je „ďaleko menej“. Amen tma. Ekonomika chradne, hospodárstvo nekvitne, pracovné miesta sa strácajú, ľudia ostávajú doma a mnohí berú podporu. Ich počet rastie tiež. Už ich je viac ako 40-tisíc na podpore.
4) Vládni a „nezávislí“ analytici píšu, že naša ekonomika je na hranici produkčnej kapacity. Čo??? V krajoch Prešova, Košíc a Banskej Bystrice je NEZAMESTNANOSŤ viac ako 9%. To je číslo z dôb recesie. A v Prešovskom kraji sme nad 10%. To nie je okres, to je najväčší kraj na Slovensku a má nezamestnanosť 10,5% a stúpla medziročne z menej ako 10%.
Sme „na hranici produkčnej kapacity“ – s 10% nezamestnanosťou.
5) Kraje Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín a Žilina majú nezamestnanosť polovičnú a pod 5%. Bratislavský kraj 3,6% ale medziročne nárast o 1/2 percentného bodu. Aj tu je ZLÝ trend, rastie nezamestnanosť a výrazne.
Toto ste nepočuli, minister to ani nevie, nerieši to ako problém a nakoniec, ani nemá riešenia.
ZÁVER:
Ak chceme, aby rástla ekonomika a hospodárstvo, musí rásť buď produktivita práce, počet odrobených hodín na pracovníka a hlavne: počet zamestnaných.
Ale nám klesá počet ľudí v práci. Ako chceme, aby rástol HDP? Budeme robiť viac? O koľko hodín viac ak +1% je z 250 pracovných dní rovné 2-3 pracovné dni naviac? A kde bude rásť produktivita?
Máme našliapnuté na recesiu, zamestnanosť je kľúčový parameter a pri jeho poklese sme počuli od vlády, že: JE DOBRE, klesá nezamestnanosť:
KRAJINY KRIVÝCH ZRKADIEL. Toto robili komunisti a vieme ako to dopadlo.
Ľudia sa zariadia. Odchádzajú do zahraničia, nie len študenti, ale aj ich rodičia a starí rodičia. Pisateľ tohto článku Ivan Bošňák robí vlekára v Rakúsku, čo je robota „za odmenu“. A je nás tu veľa a viac ako po minulé roky, aj ja som už 4. rok. Doma si prácu v odbore financie nenájdem. Ale nechcem sa sťažovať. Práve naopak. Problémom je, že všetka moja spotreba je tu: v Rakúsku a aj moja rodina za mnou dochádza sem.
Na Slovensku klesá spotreba domácností. To je prvý predpoklad recesie. Druhým je pokles spotreby vlády, ktorý príde, lebo treba šetriť, nebude z čoho, veľa financií ide na úroky z minulých a rastúcich dlhov. Tretím faktorom k recesii je rast dovozu v eurách, čo sa teraz deje, lebo rastie hodnota energií, ktoré dovážame.
Dochádza Vám milá vláda, na čo máme našliapnuté?
NBS predikovala na 2026 len 0,5% rast HDP.
Myslím/e si, že treba zmeniť znamienko: pôjdeme do recesie, píšeme si ľahký mínus -0,5%.
A začína to poklesom ZAMESTNANOSTI. Ale o tom je ticho a žiadny redaktor sa to NIKOHO v diskusiách s politikmi, ministrami nepýta. Rozumie tu niekto ekonomike? Chceme sa o tom baviť? Chceme hľadať riešenia? Alebo len medvede, imigranti, Úrad pre oznamovateľov, kajúcnici a čurillovci, dotácie pre kultúru a uniknuté dáta k energopomoci a zonácia Tatier a Málinec a energopomoc a 2 pohlavia? Lebo o tomto pokecať môžeme, ale NIEKTO by mal aj o ekonomike a reformách.
My pátosáci a ja, vlekár, túto krajinu nespasíme. Ale aspoň sme to zrkadlo ODkrivili a naliali čistého vína. Ďakujeme za prečítanie.
Ak chceme rast HDP, tak sa musí veľa pracovať.
Zdroje: UPSVaR
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Ak viete podporiť prácu na našich analýzach a reportoch, môžete tak urobiť na: https://www.patreon.com/databezpatosu