poslaním Vatikánskej banky (jej oficiálny názov je Inštitút pre náboženské diela, skratka IOR) je správa a zhodnocovanie majetku katolíckej cirkvi. Banka však dlhé desaťročia fungovala skôr ako štát v štáte než bežná finančná inštitúcia a jej meno sa opakovane skloňovalo v súvislosti s viacerými škandálmi. Od sprenevery zverených prostriedkov cez prepojenia na sicílsku mafiu až po pranie špinavých peňazí politikov či vplyvných finančníkov, vedených pod krycími názvami účtov. Diplomaticky povedané, banka čelila dlhodobým výzvam v oblasti budovania dôvery a transparentného riadenia.

postupné pokusy o očistu 

Už od roku 2013 zavádzal pápež František (Jorge Mario Bergoglio) vo fungovaní banky zmeny, ktoré viedli k uzavretiu tisícok účtov a zmrazeniu miliónov eur. Počas jeho pontifikátu boli za spreneveru peňazí, často pochádzajúcich z milodarov, odsúdení aj viacerí kňazi a zamestnanci vatikánskych úradov. Prostriedky prelievali cez rôzne schémy do nevýhodných realitných projektov, schránkových firiem v daňových rajoch, ale aj iných, omnoho bizarnejších „investícií“. Peniaze tak napríklad putovali na produkciu filmov „Muži v čiernom“ alebo „Rocketman“, životopisnej snímky o Eltonovi Johnovi. Katolíkom, ktorí očakávajú od cirkvi vyšší morálny štandard, sa terajší pápež Lev XIV. (Robert Francis Prevost) snaží ukázať, že Vatikán sa mení a s ním aj jeho inštitúcie.

Má to dokazovať aj spolupráca s ratingovou spoločnosťou Morningstar a uvedenie spomínaných indexových fondov, zložených z vybraných firiem eurozóny a Spojených štátov obchodovaných na burze. Svätá stolica tým primárne poukazuje na snahu o systematické investovanie a spravovanie majetku Vatikánu a prostriedkov iných katolíckych organizácií, pri ktorom nebude existovať priestor na korupciu či akékoľvek ľudské zlyhania.

Aj keď sú oba fondy zaradené do kategórie ESG, teda medzi fondy investujúce podľa princípov environmentálnej zodpovednosti, sociálnej udržateľnosti a transparentného riadenia firiem, táto definícia sa k nim úplne nehodí.

Sú z nich síce, tak ako pri iných ESG fondoch, striktne vylúčení výrobcovia zbraní a spoločnosti podieľajúce sa na pornografii alebo hazarde, avšak nenájdeme v nich ani množstvo farmaceutických spoločností, a to hlavne pre ich zapojenie do výskumu kmeňových buniek, výroby antikoncepcie a pre (hoci aj nepriamu) účasť na potratoch. Katolícke princípy vo fondoch tak zakotvuje napríklad encyklika Laudato si' pápeža Františka (vyzýva v nej na ochranu všetkého tvorstva) či dokument Mensuram Bonam, opisujúci správu financií v súlade s katolíckym sociálnym učením a morálkou. Zatiaľ čo sekulárne ESG fondy podliehajú premenlivým trendom a dnes bežne zahŕňajú progresívne témy inklúzie a diverzity, Vatikán k definovaniu červených čiar pristúpil striktne konzervatívne.

pasca alebo investičná príležitosť? 

Predstavenie podobných indexových fondov naznačuje, že sa časom môžu objaviť aj ich burzovo obchodované alternatívy vo forme ETF (Exchange Traded Funds), ktoré by si mohli zakúpiť aj bežní investori. Nabádať by ich k tomu mohli nielen spomenuté kresťanské hodnoty, na ktorých sú založené, ale aj pomerne dobré výsledky zo spätného testovania, ktoré od roku 2015 ukazujú dokonca o pár percent vyššiu výkonnosť ako niektoré indexy zahŕňajúce široký trh.

Háčik je v tom, že keď je indexový fond modelovaný spätne na historických údajoch, jeho tvorcovia presne vedia, čo z neho vylúčiť a čo v ňom ponechať. Algoritmus tak prirodzene vynechal upadajúce „hriešne“ sektory, akým bola napríklad tradičná energetika založená na fosílnych palivách, a kapitál alokoval do množstva technologických firiem, ktoré poslednú dekádu ťahajú nahor nielen Wall Street, ale aj globálne zisky. Takýmto jemným dolaďovaním sa sledované metriky dokážu vhodne vylepšiť a pri uvedení na trh vyzerajú fondy atraktívnejšie.

V budúcnosti je však ich výkonnosť neistá. Stačí, ak sa udrží geopolitickými konfliktmi motivovaný rast zbrojoviek či nevídaný ropný cyklus, a vatikánske fondy ostanú pre svoje červené čiary úplne mimo. Ak by však výkonnosť kolísala len v desatinách či jednotkách percent, pre investorov, ktorí si potrpia na to, aby ich peniaze financovali výlučne kresťanské hodnoty, môžu tieto fondy predstavovať solídnu investičnú príležitosť. A to aj napriek tomu, že inštitúciu, ktorá im tieto hodnoty vyselektovala, stále zahaľuje tieň jej vlastnej minulosti.