chorvátsky prevádzkovateľ ropovodov JANAF deklaruje, že dodávky ropy pre Slovensko a Maďarsko sú plne zabezpečené a nie sú v ohrození. Spoločnosť vníma kritiku zo strany skupiny MOL ako súčasť vyjednávacej stratégie a snahu o udržanie ziskov z ruskej ropy. Podľa operátora sú kapacity ropovodu dostatočné na to, aby v plnej miere nahradili ruské dodávky alternatívnymi zdrojmi.
JANAF zdôrazňuje, že k svojim klientom pristupuje za rovnakých podmienok a aktuálne neeviduje problémy s logistikou. Dôkazom stability je fakt, že skupina MOL v poslednom období bez problémov zrealizovala dovoz ôsmich tankerov s neruskou ropou cez terminál Omišalj.
Podľa chorvátskeho operátora nie je prioritou MOL energetická stabilita regiónu, ale ekonomický profit. Vo svojom vyhlásení JANAF uvádza: „Z vyjadrení skupiny MOL je zrejmé, že nejde o otázku energetickej bezpečnosti, ale skôr o snahu zachovať si obchodné výhody spojené s dovozom sankcionovanej ruskej ropy.“
Významným bodom sporu zostávajú tranzitné poplatky. JANAF argumentuje, že cena za prepravu je výsledkom štandardného vyjednávania a odvíja sa od technických špecifík a objednaných množstiev. Odmieta existenciu univerzálnej trhovej ceny: „... jednotková cena závisí od zazmluvnených objemov – väčšie objemy znamenajú nižšiu cenu. Neexistuje žiadna jednotná „trhová cena“ za prepravu ropy, keďže každý ropovodný systém funguje v špecifických technických, geografických a trhových podmienkach.“
Zároveň JANAF varuje pred uprednostňovaním individuálnych záujmov pred celoeurópskou bezpečnosťou. „Energetická bezpečnosť Chorvátska a Európskej únie sa nesmie stať rukojemníkom individuálnych záujmov,“ uvádza prevádzkovateľ. Dodáva, že pri prijímaní zásielok s ruskou ropou postupuje prísne v súlade s medzinárodnými sankciami po konzultácii s príslušnými orgánmi.
Krok spoločností MOL a Slovnaft, ktoré sa so sťažnosťou obrátili na Európsku komisiu, považuje JANAF za súčasť obchodného boja a „vyjednávacej stratégie a nátlakovej taktiky“.
Chorvátsky operátor deklaruje pripravenosť plniť úlohu strategického uzla EÚ. Svoju garanciu energetickej bezpečnosti regiónu opiera o schopnosť prepraviť neruskú ropu pre Slovensko a Maďarsko „v množstvách, ktoré postačujú na pokrytie ich celkových ročných potrieb“.