akcie spoločnosti Novo Nordisk, ktorá ešte v roku 2024 dominovala rebríčku najhodnotnejších firiem Európy, prešli po zverejnení výhľadu na aktuálny rok ďalšou prudkou korekciou. Začiatkom februára sa obchodovali s cenou už o 70 % nižšou oproti historickým maximám. Firma prvýkrát od roku 2017 predpokladá nielen zastavenie stabilného rastu, ale aj pokles tržieb.
čo stojí za týmto rapídnym „schudnutím“?
Príčinou je masívne zníženie marží, najmä na trhu v USA, kde ceny liekov prudko klesli po tom, čo prezident Trump vydal ďalšie zo svojich výkonných nariadení. Cieľom bolo zníženie cien na úrovne iných rozvinutých krajín. Ceny Ozempicu a Wegovy klesli približne o 60 – 70 %, čo spoločnosť zatiaľ nedokáže vykryť zvýšením výroby, hoci objemy ich predaja rastú. Cenovú vojnu však Novo Nordisk vedie aj so svojím najväčším konkurentom, americkou farmaceutickou spoločnosťou Eli Lilly. Zatiaľ čo Novo Nordisk ohlasuje pokles, Eli Lilly pre rok 2026 predikuje nárast tržieb až o 27 %.
Aj napriek nie najlepšej východiskovej pozícii sa však zdalo, že Novo Nordisku svitá na lepšie časy. Ako prvému mu ešte v decembri minulého roka americký FDA (Úrad pre kontrolu potravín a liečiv) schválil verziu Wegovy v tabletkovej forme, čo otvorilo trh aj pre zákazníkov, ktorým doterajšia injekčná forma nevyhovovala. Jej štart prekonal očakávania a už v januári ju začalo užívať vyše 240-tisíc pacientov, pričom podľa prieskumov viac ako 15 % z nich prešlo práve z injekčnej formy od Eli Lilly a viac než tretina pacientov predtým skúsenosť s liekmi na chudnutie nemala.
Dôkazom, že to v USA nemá spoločnosť ľahké, je aj ďalšia agresívna konkurencia zo strany telemedicínskej platformy Hims & Hers. Platforma na začiatku tohto roka začala predávať kópiu tabletky Wegovy za cenu okolo 49 dolárov mesačne, čím podliezla jej oficiálnu cenu skoro trojnásobne.
Mike Doustdar, generálny riaditeľ Novo Nordisk, sa k tejto situácii okamžite vyjadril a spoločnosť nielenže podala na Hims & Hers žalobu za krádež duševného vlastníctva, ale spochybňuje aj samotnú kvalitu týchto kópií. Doustdar naznačil, že sú v podstate neúčinné, keďže neobsahujú dôležité zložky chrániace liečivo pred žalúdočnými šťavami.
GRAF TÝŽDEN/ZDROJ GOOGLE FINANCE
Napriek mierne pesimistickému výhľadu to vyzerá tak, že aspoň nateraz sú negatívne správy započítané v cene akcií a Novo Nordisk sa stabilizoval niekde na úrovniach z roku 2021. Globálny dopyt stále prevyšuje ponuku, skoro dve miliardy ľudí na svete majú nadváhu a viac ako 600 miliónov z nich trpí obezitou. Potenciálny trh je obrovský a je možné, že sa v prípade stabilizácie marží dočkáme pri Novo Nordisku po rapídnom „schudnutí“ známeho jojo efektu a akcie znovu porastú.
trochu iné preteky v zbrojení
Spoločnosť Alphabet (materská spoločnosť Google) mierne šokovala trhy oznámením, že jej kapitálové výdavky do infraštruktúry spojenej s umelou inteligenciou a cloudom (dátových centier, vývoja vlastných čipov, ale aj stavby energetickej infraštruktúry) na rok 2026 môžu dosiahnuť až 185 miliárd dolárov. Pre porovnanie, minulý rok to bolo približne 91 miliárd, hovoríme teda o stopercentnom náraste.
Alphabet však nebol jediný a rozpočty v pretekoch o dominanciu v umelej inteligencii masívne navyšujú aj Amazon, Meta a Microsoft. Ak plány „Veľkej štvorky“ sčítame, dostaneme sa tento rok na kombinované výdavky presahujúce 650 miliárd dolárov. Pre ilustráciu, suma prevyšuje spoločné investičné plány najväčších amerických priemyselných firiem vrátane energetických gigantov a automobiliek.
Akcie Amazonu sa po oznámení týchto výdavkov prepadli takmer o 10 %, miernejšie, o 7 %, klesol Google. Najhoršie dopadol Microsoft, ktorý v rámci kvartálnych výsledkov oznámil aj spomalenie rastu cloudového segmentu o neuveriteľné 1 %, a tak po zverejnení dát klesol o 16 %.
GRAF TÝŽDE /ZDROJ BLOOMBERG
Dôvodom paniky však nie je len samotná výška výdavkov, ale aj spôsob ich financovania. Firmám síce každoročne zostával dostatok prostriedkov na investície, avšak tie teraz nemusia stačiť. Ak budú výdavky rásť aj v ďalších rokoch, spoločnosti budú nútené siahnuť aj po externom financovaní. Možnosťou tak bude spolufinancovanie niektorých projektov s inými spoločnosťami, ale aj vydávanie dlhopisov či financovanie formou úverov.
Alphabet napríklad prišiel s dlhopismi so splatnosťou až 100 rokov (áno, splatné budú v roku 2126). To, že sú podobné dlhopisy u technologických spoločností veľmi zriedkavé, ilustruje aj fakt, že ide o prvý takýto dlhopis od roku 1997, keď ich vydala Motorola. Hoci sa ponúka otázka, kto by už chcel vlastniť cenný papier s tak dlhou lehotou splatnosti, pre životné poisťovne a penzijné fondy môžu byť tieto aktíva relatívne atraktívne.
Technologickí giganti však svoju stratégiu vedia pomerne úspešne obhájiť dátami. Napriek masívnej výstavbe prevyšuje dopyt po výpočtovom výkone veľkých jazykových modelov či cloudových službách kapacity súčasných dátových centier.
Odvrátenou stranou mince je dopad prevádzkových nákladov na ziskovosť. Investori sa tiež obávajú scenára, že sa infraštruktúry vybuduje viac, než bude potrebné. Uvedomujú si to aj jednotlivé spoločnosti, avšak vedia, že nemôžu zaostať za svojimi rivalmi. Ak sa návratnosť investície do umelej inteligencie nespomalí, firmy to ustoja. Ak im však stávka na to, že AI nie je len bublina, nevyjde, môžeme byť svedkami ešte väčších prepadov než len miernych zakolísaní.