transakčná daň sa začala uplatňovať od vlaňajšieho apríla, ktorý bol aj prvým zdaňovacím obdobím. Základná logika opatrenia bola jednoduchá – zdanil sa pohyb peňazí na transakčných účtoch podnikateľov. V praxi to znamenalo, že daň dopadala na bežné každodenné operácie. Od úhrad faktúr cez prevody medzi účtami až po výber hotovosti. Živnostníkom zákon zároveň uložil povinnosť používať na podnikanie transakčný účet, aby sa zdaniteľné operácie dali jednoznačne identifikovať. Osobné účty nepodnikateľov sa do režimu dane nezaraďovali.

Zdanenie sa viaže na tri typy pohybov. Pri bezhotovostných prevodoch sa uplatňuje sadzba 0,4 percenta z prevádzanej sumy s maximálnym limitom 40 eur na jednu transakciu. Pri výbere hotovosti je sadzba vyššia, 0,8 percenta a bez horného limitu na transakciu. Platby kartou sú nastavené odlišne. Nejde o percento z každej operácie, ale o fixný ročný poplatok vo výške dvoch eur, ktorý banka strháva pri prvej kartovej platbe v danom roku. Tento mix sadzieb vytváral odlišné stimuly podľa toho, akým spôsobom podnikateľ platí a vyberá peniaze.

výnosy a realita vyberania dane

Pri zavádzaní transakčnej dane sa očakávalo, že bude prinášať verejným financiám významné dodatočné príjmy. Už v priebehu minulého roka však bolo zrejmé, že reálne výnosy budú nižšie, než štát pôvodne predpokladal. Štátny rozpočet počítal s tým, že získa z tejto dane vyše 575 miliónov eur. Štatistika ukazuje, že reálne vyberie zhruba 370 miliónov eur. Podľa zverejnených údajov sa za mesiace apríl až október vybralo na transakčnej dani približne 283 miliónov eur a mesačný výber sa stabilizoval na úrovni zhruba 41 miliónov eur. To je dôležité najmä preto, že daň mala fungovať ako široko rozliate opatrenie. Ak má byť výnos stabilný, musí sa vyberať v prostredí, kde sa platby realizujú najmä cez banky.

Nižší výber v praxi nemusí znamenať iba slabšiu ekonomiku. Môže znamenať aj zmenu správania daňovníkov. A práve tu sa transakčná daň stala mimoriadne citlivou, pretože je postavená na jednoduchom princípe. Bankové transakcie sú ľahko zachytiteľné, hotovosť je pre štát podstatne menej transparentná. Ak daň znevýhodňuje bezhotovostné prevody a zároveň ponecháva priestor, aby sa časť vzťahov presunula do hotovosti, vytvára tým motiváciu meniť platobné návyky. V praxi to môže znamenať, že časť podnikateľov začne uprednostňovať hotovostné vyrovnávanie záväzkov, či už priamo medzi firmami, alebo cez medzičlánky, ktoré platby „odpoja“ od bankového toku.

Finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik v tejto súvislosti upozornil, že transakčná daň je neštandardný nástroj a problém vidí aj v jej praktických dôsledkoch. Podľa neho daň povzbudzuje firmy k optimalizácii a k uprednostňovaniu hotovosti, čo môže mať druhotný dopad aj na výber ďalších daní, keďže hotovostné operácie nie sú pre štát pod takou kontrolou ako transakcie cez banky. Ak podnikateľ presúva časť aktivít mimo bankový systém, štát prichádza o výnos z transakčnej dane, ale potenciálne aj o výnosy z dane z pridanej hodnoty či daní z príjmov. Časť ekonomickej aktivity sa totiž začne realizovať neformálne alebo menej transparentne.

prečo štát ustúpil živnostníkom

Oslobodenie živnostníkov od januára je dôležitým signálom, že štát identifikoval problém najmä pri menších podnikateľoch. Živnostníci majú často jednoduchší cash flow, vyššiu frekvenciu menších prevodov a menšiu schopnosť preniesť nové náklady do cien. Transakčná daň pritom postihuje samotný pohyb peňazí, nie výsledok hospodárenia. Pre živnostníka tak môže predstavovať dodatočné náklady aj v období, keď má slabší obrat alebo keď jeho podnikanie stojí na častých prevodoch s nízkymi maržami.

Banky a finančná správa zároveň komunikovali, že pre živnostníkov sa zmenou od januára nezavádzajú dodatočné povinnosti. Zjednodušene povedané, transakcie, ktoré podnikateľ realizuje od januára tohto roka, už nepodliehajú transakčnej dani. Posledné zúčtovanie sa týka obdobia za vlaňajší december, pričom samotný výber a odvod dane technicky prebieha cez banky v súlade s pravidlami zdaňovacieho obdobia.

Štát tak ukončuje spornú časť opatrenia práve tam, kde bola kritika najintenzívnejšia a kde riziko presunu do hotovosti môže byť najvyššie. Pre živnostníkov to znamená nielen nižšie finančné zaťaženie, ale aj menej administratívneho tlaku spojeného s režimom transakčných účtov a s kontrolou, či sa podnikateľské operácie vykonávajú cez účet, ktorý bol určený na podnikanie.

firmy ostávajú v režime dane

Pre právnické osoby však transakčná daň ostáva realitou. Z pohľadu štátu je to logické. Firmy generujú významnú časť finančných tokov v ekonomike a pri percentuálnom zdanení prevodov predstavujú stabilnejší základ výberu než fragmentovaný sektor drobných živnostníkov. Z pohľadu podnikateľského prostredia však vzniká nerovnomernosť v zaťažení podľa právnej formy podnikania.

To je dôležité najmä pre menšie spoločnosti s ručením obmedzeným a pre jednoosobové firmy. Ak majú podobné finančné toky ako živnostníci, no zostávajú v režime dane, prirodzene sa otvára otázka, či bude časť podnikateľov meniť právnu formu podnikania. Nie je to automatická reakcia, pretože medzi živnosťou a eseročkou sú rozdiely v ručení, v daňovom režime aj v administratíve. No pri niektorých modeloch môže byť transakčná daň ďalším faktorom, ktorý vstupuje do rozhodovania.

Firmy sa zároveň môžu snažiť znižovať dopad dane úpravou toho, ako nastavujú platobné toky. Keďže pri bezhotovostných prevodoch existuje strop 40 eur na transakciu, vzniká motivácia konsolidovať platby do väčších celkov, prípadne optimalizovať počet prevodov. Pri výbere hotovosti je však sadzba 0,8 percenta bez limitu, čo môže pri vyšších sumách predstavovať výraznú položku. Aj preto sa podnikateľské prostredie často vracia k širšej otázke, či systém dane neprodukuje viac nežiaducich efektov, než koľko prináša priamych príjmov.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky v tejto logike dlhodobo tvrdí, že transakčná daň zhoršuje podmienky podnikania a oslabuje konkurencieschopnosť krajiny. Jej hovorkyňa Miriam Filová poukazuje na riziko odlivu investícií a na nevýhodu slovenských podnikov voči zahraničným konkurentom. Platí to najmä v období, keď rastie napätie v medzinárodnom obchode a podniky sú citlivé na akékoľvek dodatočné náklady.

Argumentačne dôležitý je aj fakt, že väčšina európskych krajín nemá obdobnú daň zavedenú v takejto podobe. Ako kontrast sa spomína Maďarsko, ktoré síce transakčnú daň zaviedlo, no má deväťpercentnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb, čo časť podnikateľských nákladov kompenzuje iným daňovým nastavením.

zmena správania a dáta o podnikaní

Pri hodnotení dopadov transakčnej dane je dôležité odlíšiť, čo je priamy následok a čo je len súbeh viacerých faktorov. Podnikanie na Slovensku v roku 2025 ovplyvnili viaceré zmeny: od konsolidácie cez legislatívne úpravy až po vyššiu citlivosť trhu na náklady a administratívu. Napriek tomu dáta o podnikateľskej demografii ukazujú napätý rok. Analýza spoločnosti Finstat uvádza, že vlani vzniklo takmer 25-tisíc firiem a zaniklo ich skoro 8-tisíc. Ešte výraznejší obraz prinášajú živnosti – vzniklo vyše 42-tisíc živností, no zaniklo viac ako 66-tisíc, čo je historicky najvyšší počet.

Najviac živností zanikalo v službách, stavebníctve a maloobchode. Finstat zároveň pripomína, že príčiny zánikov nie sú jednorozmerné. V hre bývajú aj efekty iných opatrení a administratívnych zmien. Zaujímavé však je, že medzi mesiacmi s najvyšším počtom zánikov živností sa spomína aj marec. Ide o obdobie tesne pred nábehom transakčnej dane. Aj keď to samo osebe nie je dôkaz príčinnej súvislosti, časovanie podporuje interpretáciu, že časť podnikateľov skončila kvôli transakčnej dani.

Táto daň tak po necelom roku fungovania vstupuje do druhej fázy. Živnostníkom sa uľavilo, firmy však zostávajú v systéme. V praxi to znamená, že diskusia sa pravdepodobne presunie k otázke, ako veľmi a s akými vedľajšími škodami sa dá tento typ zdaňovania udržať. Pri dani, ktorá postihuje samotnú transakciu, bude totiž vždy kľúčové, či sa štátu darí zdaňovať reálnu ekonomiku, alebo len presúva podnikateľské správanie do menej transparentných foriem, kde sa na konci vyberie menej, než sa na začiatku sľubovalo.

GRAF TÝŽDE /ZDROJ FINSTAT