na prelome milénia viedli ženy len dve z päťsto spoločností rebríčka Fortune 500, každoročne zostavovaného rovnomenným americkým magazínom. Za štvrťstoročie sa toto číslo slimačím tempom zvýšilo na 55. V Európe je situácia podobná. V rámci indexu Euro Stoxx 600, združujúceho najväčšie európske firmy, sa počet žien stojacich za ich kormidlom pohyboval v minulom roku okolo 46. Viac ako 92 % európskych spoločností obchodovaných na burze tak stále riadia muži.
keď si ženy vyhrnú rukávy
V Spojených štátoch sa prelomovým stal rok 1972, keď sa Katharine Graham stala prvou ženou na čele jednej zo spoločností spomínaného rebríčka. Po smrti manžela prevzala vedenie denníka The Washington Post a po uvedení firmy na burzu z nej vybudovala jeden z najvplyvnejších mediálnych domov v krajine. Práve jej rozhodnutie stálo za zverejnením Pentagon Papers a odhalením aféry Watergate, čo vyústilo do rezignácie prezidenta Nixona a navždy zmenilo postavenie investigatívnej žurnalistiky. Spoločnosť si aj po smrti Katherine zachovala svoj potenciál a dnes sa jej akcie obchodujú (už pod názvom Graham Holdings) v blízkosti historických maxím.
V roku 2014 sa do kresla riaditeľky najväčšej americkej automobilky General Motors posadila Mary Barra. Do funkcie nastúpila presne v čase, keď prepukol obrovský škandál s chybným zapaľovaním áut. Aféra sa týkala približne 2,6 milióna vozidiel, v ktorých sa počas jazdy mohol kedykoľvek vypnúť motor a vyradiť airbagy, posilňovač riadenia či brzdy, čo v niektorých prípadoch viedlo k zraneniam a viac než stovke úmrtí. Firma preto čelila vyšetrovaniu Kongresu a miliardovým pokutám. Mnohí v tej dobe verili, že nová generálna riaditeľka bola menovaná len preto, aby s prívetivou tvárou absorbovala hnev verejnosti a následne sa potichu vytratila. Barra však pred Kongresom vyhlásila, že jej spoločnosť „urobí to, čo je správne“. K riešeniu chýb sa postavila transparentne, spustila rozsiahle vnútorné reformy a zmenila procesy kontroly kvality tak, aby sa podobné zlyhania v budúcnosti neopakovali. Škandál ustála, postupne obnovila dôveru investorov aj zákazníkov a firmu, úspešne transformovanú smerom k elektromobilite, vedie dodnes.
Príkladom úspešnej transformácie je aj pôsobenie Lisy Suovej v AMD, poprednom výrobcovi procesorov. Na čelo spoločnosti sa postavila v roku 2014, práve v čase, keď sa firma krčila v tieni svojho hlavného rivala – Intelu. Akcie sa predávali za menej ako štyri doláre a investori spoločnosť odpisovali. Väčšina manažérov by v takejto situácii radšej volila defenzívny prístup a začala drasticky škrtať náklady. Su však urobila presný opak. Odmietla ustúpiť a všetko stavila na jedinú kartu, vývoj nekompromisne výkonných procesorov. Kto by v čase tejto odvážnej stávky vložil do akcií spoločnosti AMD 10-tisíc dolárov, na začiatku tohto roka by sa tešil zo z hodnotenia niekoľko tisíc percent – hodnota jeho investície by dosahovala takmer pol milióna dolárov. Vývoj tak jednoznačne potvrdzuje úspech stratégie Lisy Suovej a procesory AMD dnes tvoria základ výpočtového výkonu desiatok najvýkonnejších superpočítačov sveta.
revolúcia v Disney sa odkladá
Diskusia o sklenenom strope mohla znovu vzplanúť aj v posledných týždňoch pri sledovaní boja o nástupníctvo v spoločnosti Disney. Ten sa v záverečnej fáze zúžil na duel dvoch silných mien, Dany Waldenovej a Josha D’Amara. Hoci viacerí analytici predpovedali, že v Disney by mohli prepisovať históriu a do svojho čela prvýkrát postaviť ženu, začiatkom februára sa správna rada rozhodla pre D’Amara.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jeho uprednostnenie je ďalším dôkazom mužskej dominancie, avšak ak sa na situáciu pozrieme čisto optikou čísel, rozhodnutie sa zdá byť logické. Josh D’Amaro vedie divíziu zábavných parkov, ktorá je aktuálne pre Disney najväčším generátorom hotovosti. Naproti tomu segment médií a zábavy, ktorý vedie Dana Walden, čelí v posledných rokoch obrovským výzvam. Výber toho, kto do firmy priniesol viac peňazí, je tak v tomto prípade skôr zhodnotením finančných výsledkov než dôsledkom rodových predsudkov.