Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Muži v biznise: tlak na výkon a nové roly

.redakcia .ekonomika .anketa

Muži tvoria väčšinu vedenia slovenských firiem, pričom čelia vysokému tlaku na výkon a riziku vyhorenia. Tradičný model „kariéra za každú cenu“ sa mení, firemné kultúry však často stále podporujú nezdravý prístup k vedeniu. Potrebujú slovenské firmy zmeniť svoj prístup, aby podporili zdravšie vedenie ľudí a znížili vyhorenie manažérov?

Muži v biznise: tlak na výkon a nové roly freepik.com

daniel Bradáč

managing Partner, Generations

Hovoriť o tom, že za vyhorenie manažérov môže „firemná kultúra“, je pohodlné, ale nepresné. Kultúru netvoria abstraktné systémy, tvoria ju ľudia. Na manažérskej úrovni je väčšina problémov otázkou dialógu: čo tolerujeme, čo pomenúvame a čo dlhodobo odkladáme. Ak sa o tlaku, prioritách a hraniciach nerozprávame, nevyrieši to za nás žiadna kultúrna iniciatíva. Zmena kultúry nezačína programom, ale ochotou pozrieť sa na vlastnú zodpovednosť.

richard Olšovský

CEO, ROFIN

Prílišná orientácia na výkon, stresové prostredie, veľmi autoritatívne riadenie negatívne vplývajú na zamestnancov. Potláča to radosť z práce, kreativitu aj spolupatričnosť. Z dlhodobého hľadiska sú práve tieto tri faktory kľúčové pre udržateľný rast firmy. To znamená, že slovenské firmy by mali vytvárať prostredie podporujúce radosť z práce, kreativitu a zamestnanci sa im odvďačia lojálnosťou a dobrými pracovnými výkonmi. Tlak na výkon by mal byť vytvorený motiváciou, nie strachom.

JUDr. Martina Lysinová, LL.M.

Partnerka / advokátka, L/R/P advokáti, s. r. o.

Zmena firemnej kultúry postupne prebieha ruka v ruke s meniacim sa postojom spoločnosti k zdraviu, work-life balance a prevencii vyhorenia. Nedá sa to však zovšeobecniť na celý slovenský trh. Citeľný rozdiel je medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska – v hlavnom meste sú vyššie nároky a väčší tlak na výkon, no zároveň majú manažéri viac možností zmeniť prácu alebo nastaviť si lepšie podmienky. Firma by si mala zvážiť, či potrebuje od manažéra skôr krátkodobý intenzívny výkon alebo chce budovať dlhodobo udržateľné vedenie a stabilitu.

ing. Peter Hanušniak

riaditeľ, GRADA Slovakia s. r. o.

Firemná kultúra je veľmi dôležitou súčasťou každej jednej firmy na Slovensku. Priamo môže pôsobiť na spokojnosť, nastavenie, motiváciu a tiež na pracovné nastavenie zamestnancov, čo môže mať v konečnom dôsledku výrazný vplyv na ekonomické ukazovatele firmy a jej postavenie na trhu voči konkurencii. V poslednej dobe pozorovať, že čoraz viac  firiem, ktoré  si uvedomujú jej celofiremnú hodnotu, sú pozitívne naklonené k investovaniu do firemnej kultúry. Aktuálne je to aktuálna téma aj v našom vydavateľstve.

andrej Rajčány

chief Investment Officer, Across Private Investments

Jedným z hlavných problémov vo firmách je tolerovanie mikromanažmentu. Manažér, ktorý je vtiahnutý do každodenných detailov a operatívy, postupne stráca časový priestor na strategické uvažovanie, dlhodobé plánovanie a rozvoj ľudí. Namiesto tvorby vízie rieši neustále „hasenie  požiarov“, čo vedie nielen k jeho vyhoreniu, ale aj k stagnácii celej organizácie. Zdravšia kultúra stojí na dôvere, jasne stanovenej zodpovednosti a kompetenciách, ale aj na schopnosti samotných manažérov oprostiť sa od rozhodovania o detailoch a skôr sa sústrediť na smerovanie firmy.

matej Dobiš     

výkonný riaditeľ, Finančný kompas    

Firmy s vysokou mierou angažovanosti a zdravým vedením vykazujú o viac ako 20 % vyššiu ziskovosť oproti podnikom s toxickým prostredím. Slovenský trh práce je aktuálne príliš vyčerpaný na to, aby si firmy mohli dovoliť neefektívne narábať s ľudským kapitálom, ak tak robia, odzrkadľuje sa to na vyššej fluktuácii a zníženej produktivite.

ing. Tomáš Marek, PhD.       

CEO, ANTES GM, spol. s r. o.

Zmeniť zaužívané správanie vo firme je veľmi náročná vec. Verím, že iba neustálym vzdelávaním sa vrcholového manažmentu (najmä výkonných riaditeľov, konateľov, majiteľov) a aplikovaním niekedy náročných a tŕnistých zmien môžeme skutočne priniesť zmenu firemnej kultúry. Ja v mojom okolí vnímam veľa menších a stredných firiem, ktoré pristupujú k téme zdravého vedenia ľudí veľmi zodpovedne. Je to o potrebe adaptovať sa na súčasnú hospodársku, ale i politickú situáciu, ktoré nás viac či menej ovplyvňujú.

Firemná kultúra sa musí prispôsobovať trhu a ľuďom, všetko však v duchu silných morálnych hodnôt. Tak k tomu pristupujem ja vo svojej firme.

emil Čižinský    

personálny konzultant, HEROES-EB, s. r. o.

Slovenské firmy podľa mňa skutočne potrebujú meniť firemné kultúry, ak chcú podporovať zdravší a dospelejší prístup k vedeniu ľudí. Zmena kultúry však nie je primárny nástroj na znižovanie vyhorenia manažérov. Vyhorenie vzniká najmä z preťaženia, nejasných rolí a spôsobu riadenia. Kultúra tieto javy buď zosilňuje, alebo tlmí. Ak firmy zmeny kultúry redukujú len na „prevenciu vyhorenia“, riskujú, že prehliadnu hlbšie systémové príčiny problému.

ing. Tomáš Kosa

CEO, HSF System SK, s. r. o.

V náročných odvetviach, ako je stavebníctvo, je zdravá firemná kultúra rozhodujúcim faktorom dlhodobej výkonnosti. Neustály tlak na termíny, rozpočty a výsledky musí byť vyvážený dôverou, otvorenou komunikáciou a systematickou podporou lídrov, tímov aj mladých talentov. Priestor pre ich rast vytvárame napríklad prostredníctvom stredoškolskej súťaže Modelium alebo partnerstvami s univerzitami. Inovácie, BIM, digitalizácia či moderné riadenie projektov zvyšujú efektivitu. Skutočný prínos však nastáva tam, kde lídri vedome pracujú s tímami a rozvojom ľudí. Firmy, ktoré cielene využívajú talenty, vzdelávanie a zodpovedné riadenie, budujú odolnosť manažérov, stabilitu tímov a udržateľný rast celej organizácie. Tento náš prístup sa po druhý raz pozitívne prejavil v získaní významného podnikateľského ocenenia Slovakia Best Managed Companies.

martin Babocký

zakladateľ, Babocky Investment Office

Ťažko povedať, či by vyslovene mali zmeniť firemnú kultúru. Dovolím si povedať, že pri veľa slovenských firmách je firemná kultúra podobná ako pri veľa iných zahraničných firmách. Aj na Slovensku aj vo svete vidíme tlak na manažment, na doručovanie výsledkov – to je spôsob fungovania kapitalizmu. Chcieť rásť, byť lepší, zvyšovať podiel na trhu, mať viac zákazníkov, zarábať viac. A tu často ide ruka v ruke veľké množstvo práce s rizikom vyhorenia. Je možné ale firemnú kultúru nastaviť tak, aby ponúkala možnosti oddychu či mentálneho a fyzického reštartu pre manažérov.

štěpán Štarha

partner, HAVEL & PARTNERS

Vo vedení tímu sa mi dlhodobo osvedčuje prístup, ktorý veľmi presne opisuje Jim Collins v knihe Z dobrého skvelé. Nesnažím sa stavať výkon na tlaku, ale na disciplíne, jasných pravidlách a dôvere. Okrem návykov sú však podľa mňa rovnako dôležité aj hodnoty – najmä disciplína, pokora a odvaha. Vedome si ich pripomínam, pretože mi pomáhajú zvládať každodenné výzvy aj zásadné rozhodnutia. Práve tieto hodnoty podľa mňa odlišujú skutočne výnimočné firmy a lídrov od ostatných a zároveň vytvárajú prostredie, v ktorom manažéri nevyhoria, ale dlhodobo rastú.

michal Hrabovec

president, ANASOFT

Firmy, ktoré doženú svojich manažérov k vyhoreniu, môžu situáciu riešiť nielen zmenou kultúry, ale aj zlepšením starostlivosti o ich profesionálne zručnosti a psychické zdravie.

peter Potúček

CEO, Váš Lekár s. r. o.

Work-life balance firmy často prezentujú ako súčasť filozofie a kultúry – sľubujú flexibilitu a podporu osobného života. V praxi však často prevláda nadčas, tlak na výkon a nedostatočná podpora, takže rovnováha ostáva len deklaráciou a zabúda sa komplexnú povahu ľudskej osobnosti. Dlhodobé štúdie pritom jasne ukazujú, že stabilná rovnováha zvyšuje produktivitu, angažovanosť a spokojnosť a znižuje riziko vyhorenia. Konkrétne opatrenia a najmä príkladné konanie zo strany manažmentu je niečo ako úvodná investícia, ktorá sa vám vráti.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite