ešte pred pár rokmi bol Ubisoft jedným z najrešpektovanejších vydavateľov v hernom priemysle. Každý, kto si z času na čas nejakú hru zahrá, si iste spomenie na jeho kľúčové značky. Série Prince of Persia, Far Cry, Rainbow Six, Splinter Cell, ale najmä Assassin’s Creed boli dlhodobo zárukou vysokej kvality.
keď sa majster tesár poriadne utne
Dnes je situácia diametrálne odlišná. Hodnota akcií spoločnosti sa za uplynulých osem rokov prepadla o viac než 95 % a koncom januára sa jedna akcia obchodovala okolo štyroch eur, teda na úrovni cien spred dvadsiatich rokov. Investori z problémov už roky obviňujú vedenie firmy, rodinu Guillemotovcov, a naliehajú na odovzdanie riadenia do skúsenejších rúk. Ubisoft, ktorý mal ešte v roku 2018 trhovú kapitalizáciu vyše 10 miliárd eur, je dnes na zlomku tejto sumy a do roku 2026 vstúpil s bilanciou, ktorú analytici neváhajú označiť za katastrofálnu.
Dôvodov je viacero. Drahé stávky na licencované tituly z prostredia známych filmov Avatar či Star Wars nenaplnili predajné očakávania a hry, na ktoré sa tešilo množstvo fanúšikov, vyšli v zlom technickom stave, s mnohými chybami alebo zlou hrateľnosťou. V panike z neúspechu a v snahe vyhnúť sa ďalšiemu fiasku Ubisoft odložil vydanie pokračovania série Assassin's Creed, ktorá bola dlhodobo jeho vlajkovou loďou. Odklad spôsobil ďalší prepad akcií, keďže investori začali pochybovať, že Ubisoft ešte dokáže dodať svoje produkty včas a v kvalite, na ktorú boli hráči zvyknutí.
K zlepšeniu iste nepomohli ani arogantné vyhlásenia vedenia. Známy je výrok generálneho riaditeľa Yvesa Guillemota na margo hry Skull and Bones. Tento titul, ktorý sa ukázal byť len priemerným simulátorom pirátskej lode, označil za „AAAA“ produkciu (čím chcel tromfnúť štandardné označenie najkvalitnejších „AAA“ hier), aby ospravedlnil jej vysokú cenu. Keď hra nakoniec po rokoch odkladov vyšla, bola to katastrofa. Olej do ohňa prilial aj Philippe Tremblay, riaditeľ predplatného, ktorý v roku 2024 pomerne neobratne poznamenal, že hráči by sa mali cítiť pohodlne s tým, že v prípade predplatného za služby Ubisoftu nebudú hry vlastniť. Hráči to, samozrejme, nebrali na ľahkú váhu a vyjadrenie viedlo k masívnemu odporu a bojkotom hier.
Aby toho nebolo málo, po rokoch vyplávali na povrch správy o sexuálnom obťažovaní a toxickom prostredí, ktoré v spoločnosti dlhodobo pretrvávalo. Hoci vedenie prisľúbilo zmeny, z firmy postupne odišlo množstvo skúsených vývojárov. Vyvrcholením krízy boli posledné mesiace. V polovici novembra 2025 Ubisoft nečakane odložil zverejnenie polročných výsledkov a požiadal burzu o pozastavenie obchodovania s akciami. Následný audit odhalil nezrovnalosti v účtovníctve, ktoré viedli k porušeniu úverových podmienok a faktickej insolventnosti.
Záchranné koleso v hodnote vyše miliardy eur poskytol čínsky konglomerát Tencent Holdings. Ten výmenou získal 25-percentný podiel v novovytvorenej divízii Vantage Studios, do ktorej Ubisoft včlenil svoje najcennejšie značky. Rodine Guillemotovcov dohoda pomohla udržať si kontrolu, pričom čínsky kapitál poslúžil najmä na splatenie dlhov. V januári, po správe, že Ubisoft ráta v nadchádzajúcom roku so stratou presahujúcou jednu miliardu eur, akcie odpísali ďalších 40 % v jediný deň. Firma tiež oznámila drastické škrty, ktorých súčasťou je zrušenie niekoľkých rozpracovaných titulov, zatvorenie časti vývojových štúdií a s tým spojené prepúšťanie. Ich cieľom má byť prechod na nový operačný model, ktorý má chronicky neefektívny kolos znovu postaviť na nohy. Či sa to podarí, je však otázne, keďže reputácia, ktorú spoločnosť desaťročia budovala, je v troskách a získať späť dôveru hráčov bude v tejto situácii takmer nemožné.
koniec starých biznis modelov
Zatiaľ čo akcie výrobcov čipov a dodávateľov infraštruktúry pre dátové centrá prepisujú historické maximá, softvéroví giganti čelia jednej z najväčších skúšok od prasknutia internetovej bubliny. Hoci pre mnohé odvetvia bude umelá inteligencia katalyzátorom rastu, pre špecifické softvérové firmy predstavuje existenčnú hrozbu.
Výrazný kontrast vidíme napríklad pri porovnaní firiem ASML a SAP. Zatiaľ čo akcie holandského výrobcu zariadení na výrobu čipov, ktorý sa vezie na vlne rekordných objednávok, stúpli v januári o 31 %, donedávna najhodnotnejšia softvérová firma Európy, SAP, stratila po zverejnení slabého výhľadu a nepresvedčivých čísiel objednávok viac než pätinu svojej hodnoty. Zlomovým momentom je príchod autonómnych modelov umelej inteligencie, ktoré sú schopné vytvárať reporty, analyzovať dáta či písať zložitý kód na základe strohých zadaní. Investori si tak začali klásť otázku, či čoraz autonómnejšia umelá inteligencia nemôže softvérové firmy priamo nahradiť.
Pre nemecký SAP je to varovný signál. Firma profituje z tzv. vendor lock-in efektu, keď je po nasadení jej systémov pre zákazníkov veľmi drahé a zložité prejsť ku konkurencii. Autonómna AI by však mohla túto bariéru narušiť. Ak si firmy dokážu vygenerovať vlastné systémy za zlomok ceny, nemusia byť odkázané na drahý a menej pružný SAP. Pokročilé modely umelej inteligencie navyše umožňujú vyhľadávať dáta hlasom či textom, čím sa zložité používateľské rozhrania stávajú zbytočnými.
Podobne je na tom aj spoločnosť Intuit, tvorca populárnych nástrojov TurboTax či QuickBooks. Akcie firmy, ktorá ťaží z komplikovanosti daňových a účtovných systémov, sa v januári prepadli o 24 %, čo predstavuje jeden z najhorších výsledkov za posledné roky. Ak umelá inteligencia dokáže autonómne spracovať dáta z faktúr, kategorizovať výdavky a pripraviť reporty len na základe pár vstupov, výhoda Intuitu sa vytráca.
Ešte dramatickejšia situácia nastáva v kreatívnom priemysle. Adobe, azda najznámejšie meno v oblasti grafického softvéru, čelí vlne demokratizácie kreativity. Tvorba grafiky bola vždy náročná a vyžadovala človeka so skúsenosťami, špecifickým a drahým softvérom. Dnes to už neplatí a marketingové oddelenia môžu generovať vizuály a videá z textových zadaní bez potreby grafika, len s využitím generatívnych AI modelov. Adobe tak stráca platiacich používateľov. Bariéry, ktoré tvorili udržateľnú konkurenčnú výhodu týchto firiem, tak umelá inteligencia búra exponenciálnym tempom.
Analytici z Morgan Stanley či Goldman Sachs síce argumentujú, že panika je prehnaná a softvérové akcie sú z hľadiska fundamentálnych ukazovateľov najlacnejšie za poslednú dekádu, skeptici oponujú, že tradičné metriky oceňovania prestávajú fungovať. Situáciu asi najlepšie zhrnul Sam Altman, šéf OpenAI, ktorý začiatkom roka varoval, že softvérový sektor môže vďaka lacnej a rýchlej produkcii AI čoskoro vstúpiť do éry „fast fashion“. Pre tradičné softvérové firmy, zvyknuté na roky stabilných príjmov a pomalých inovácií, to môže znamenať nepríjemný budíček.