až 100 miliárd dolárov plánuje v tomto roku získať Sam Altman pre svoju spoločnosť OpenAI. To by vystrelilo ocenenie firmy na úroveň 830 miliárd dolárov, pričom ešte v októbri minulého roka sa jej cena odhadovala na 500 miliárd.
miliardový hazard Sama Altmana
Len minulý rok zhltol vývoj jej modelov okolo 9 miliárd dolárov, tento rok sa očakáva takmer dvojnásobok a o dva roky by suma mohla atakovať hranicu 35 miliárd. Tržby síce rastú, avšak k ziskovosti to firme stále nepomáha, keďže náklady na trénovanie modelov neustále narastajú a extrémne drahá je aj ich prevádzka. Keď si k tomu prirátame tlak konkurencie, hlavne v podobe Google a jeho modelu Gemini, niektorí investori už začínajú byť nervózni a na stole je otázka, či ich stávka na Altmana nebola prestrelená.
Gemini už v niektorých parametroch dominuje a začína ukrajovať aj z trhového podielu v počte používateľov, hoci si OpenAI s približne 900 miliónmi aktívnych používateľov týždenne stále drží pozíciu lídra. Google má však výhodu vlastnej infraštruktúry, rovnako ako aj diverzifikované zdroje príjmov – od reklamy, ktorá dlhodobo tvorí najväčšiu časť tržieb, cez cloudové služby až po príjmy z hardvéru a spotrebnej elektroniky. To mu umožňuje fungovať omnoho efektívnejšie.
Investori, ktorí vlani nadšene vítali partnerstvá s Microsoftom, Oracle či dokonca Disney, sú dnes ostražitejší. Aby ich Sam Altman udržal v očakávaní, začína čoraz viac pripomínať Elona Muska, ktorý sľubuje stále viac, ak realita za jeho nápadmi a predpoveďami zaostáva. Altman už ohlásil ambiciózne plány, ako napríklad vývoj vlastných AI čipov v partnerstve so spoločnosťou Broadcom, ktoré majú konkurovať trhu dominovanému Nvidiou, a predstavil aj víziu OpenAI v spotrebiteľských zariadeniach či e-commerce. Rok 2026 tak bude pre jeho spoločnosť kľúčovým. Ak v snahe premeniť astronomické investície na fungujúci biznis zlyhá, investori s ním môžu stratiť trpezlivosť. Prípadný neúspech však môže spustiť dominový efekt a stiahnuť so sebou aj značnú časť technologického sektora.
bude mať Michael Burry nakoniec pravdu?
Presne rok po tom, čo čínsky startup DeepSeek spôsobil na akciových trhoch „menšie“ zemetrasenie svojím modelom umelej inteligencie R1 a informácie o jeho efektívnosti a nízkej nákladovosti dokázali v priebehu dňa zmazať skoro 600 miliárd dolárov z trhovej hodnoty Nvidie, prišla spoločnosť s informáciou, že vyvinula metódu, akou je možné trénovať modely ešte efektívnejšie. Firma tvrdí, že problémy, ktoré viedli k nestabilite pri vyšších výkonoch, dokážu vyriešiť a výkon zastabilizovať aj pri výrazne väčších a komplexnejších modeloch. V preklade to znamená, že ak sa táto metóda osvedčí v praxi a DeepSeek ju implementuje do nového modelu R2, môže to znamenať zásadný obrat v ekonomike umelej inteligencie. Pre Nvidiu, ktorej ohodnotenie stojí hlavne na potrebe neustáleho zvyšovania výpočtového výkonu, by takto efektívne učenie modelov mohlo predstavovať vážne riziko.
Rovnako to môže znamenať, že americké sankcie zamerané na odrezanie Číny od najvýkonnejších čipov nefungujú tak dobre, ako sa očakávalo, a namiesto stagnácie donútili celé odvetvie k ešte rýchlejším inováciám. Krajina tiež v januári znovu začína motivovať čínske spoločnosti k nahrádzaniu amerických technológií domácimi alternatívami, pričom od firiem očakáva vyjadrenia, prečo im čínsky hardvér nestačí. Predstavitelia regulačných orgánov už asi zabudli na minulý rok, ktorý v tomto smere nedopadol najlepšie. Aj spomínaný DeepSeek plánoval na tréning svojich modelov využiť čipy od Huawei, no kvôli pretrvávajúcim technickým problémom sa nakoniec predsa len vrátil k riešeniam od Nvidie.
Aj keby sa nová hrozba zo strany DeepSeek neskôr ukázala ako prehnaná, Nvidia musí čeliť aj výzve, ktorú si spôsobila vlastnou technologickou prevahou. Firma začiatkom roka predstavila svoju najnovšiu platformu Vera Rubin (pomenovanú podľa americkej astronómky zaoberajúcej sa problematikou rýchlosti rotácie galaxií), nástupcu generácie Blackwell. Tá ako inak prichádza s ešte vyšším výkonom, ktorý vraj až desaťnásobne znižuje náklady na generovanie výstupov, a podľa zverejnených informácií už vstúpila do výroby.
Uvedenie novej architektúry v takom krátkom čase však nahráva tézam Michaela Burryho, investora, ktorý predpovedal prasknutie hypotekárnej bubliny v roku 2008 a ktorý na pád Nvidie stavil stovky miliónov dolárov. Ten dlhodobo varuje pred zrýchľujúcim sa morálnym a ekonomickým starnutím hardvéru dátových centier. Ak sa ukáže, že Rubin je skutočne takým skokom v efektivite, Nvidia tým možno nechtiac potvrdila, že súčasný model masívnych výdavkov do AI infraštruktúry je z dlhodobého hľadiska finančne neudržateľný.