vysoká inflácia a pokles reálnych miezd v rokoch 2022 a 2023 výrazne zasiahli slovenské domácnosti. Hoci je ekonomická situácia posledné dva roky stabilnejšia, úroveň investičnej gramotnosti zostáva nízka a Slováci s peniazmi uloženými na bežných účtoch stále akumulujú čistú stratu. V roku 2026 nie je preto pre väčšinu ľudí ani taký dôležitý výber konkrétneho investičného nástroja ako samotné rozhodnutie začať investovať.
sporenie, ktoré vedie k strate
Hoci nominálny zostatok na bežných účtoch zostáva stabilný, reálna hodnota takto uložených prostriedkov klesá v dôsledku rastu spotrebiteľských cien. V roku 2026 sa inflácia na Slovensku prejavuje stále výraznejšie než vo zvyšku menovej únie. Zatiaľ čo sa jej priemerná hodnota v eurozóne stabilizovala v decembri minulého roka na úrovni dvoch percent, na Slovensku sa po celý rok držala na dvojnásobnej hodnote a v decembri sa ešte mierne zvýšila. Vzhľadom k nelichotivej situácii, v akej sa naša ekonomika nachádza, je možné očakávať, že rozdiel oproti európskemu priemeru bude aj v tomto roku podobný, ak nie vyšší. Hoci Národná banka Slovenska v optimistickejších scenároch dúfa v pokles k trom percentám, dozvuky konsolidačného balíčka, zmena plošného dotovania cien energií na adresnú pomoc a v neposlednom rade aj ďalší konsolidačný balíček budú mať pravdepodobne na infláciu opačný efekt.
V takomto prostredí vedie pasívne držanie hotovosti k strate kúpnej sily, preto by základnou ambíciou každého investora malo byť aspoň ochránenie prostriedkov. Skutočná tvorba majetku sa tak začína až tam, kde výnosy portfólia v tomto roku prekročia hranicu štyroch percent.
základom je vytvorenie finančnej rezervy
Skôr než začnete uvažovať o tom, kam vložiť peniaze za účelom zisku, je nevyhnutné mať vytvorenú finančnú rezervu. Tieto peniaze neplnia úlohu investície, ktorá má zarábať, ale slúžia ako bezpečnostný vankúš pre prípad neočakávaných udalostí, či už ide o náhlu stratu zamestnania, zdravotné problémy alebo nevyhnutné opravy. Bez tejto istoty núti prvá krízová situácia siahať na investované peniaze často aj v nevhodnom čase počas lokálnych poklesov a realizovať straty, ktoré by ste inak, ľudovo povedané, vysedeli.
Všeobecné pravidlo hovorí, že rezerva by mala pokrývať tri až šesť mesiacov bežných výdavkov. Od nájmu alebo hypotéky cez energie a stravu až po splátky úverov. Tieto prostriedky musia byť uložené tak, aby boli v prípade potreby okamžite k dispozícii, napríklad na sporiacom účte oddelenom od bežných výdavkov.
Cesta k vytvoreniu takejto rezervy si vyžaduje disciplínu a revíziu rodinného rozpočtu. Kľúčom je návyk odkladať si bokom aspoň desať percent z každej výplaty. Až v momente, keď máte túto rezervu vytvorenú, je rozumné začať uvažovať nad vhodným investičným nástrojom s cieľom tieto prostriedky zhodnotiť.
termínované vklady už nestačia
Ani konzervatívni sporitelia, ktorí sa rozhodnú pre presun prostriedkov na termínované vklady, si v konečnom dôsledku príliš nepolepšia. Hoci tento bankový produkt stále patrí medzi najobľúbenejšie formy zhodnocovania peňazí, na Slovensku najmä pre svoju nízku rizikovosť a garanciu výnosu, v súčasnom ekonomickom prostredí ťahá za kratší koniec. Kým inflácia sa drží nad štyrmi percentami, aj tie najatraktívnejšie ponuky bánk s viazanosťou na jeden až päť rokov dnes ponúkajú zhodnotenie zväčša pod hranicou troch percent. Termínované vklady tak stratu hodnoty peňazí len zmierňujú.
„Kým v priaznivých rokoch dokážu najmä akciové fondy doručiť dvojciferné zhodnotenie, v iných obdobiach môžu portfóliá celé roky stagnovať, prípadne skončiť v strate.“
Výhodou termínovaných vkladov zostáva, že úroková sadzba je nemenná počas celej doby viazanosti a vklady sú chránené Fondom ochrany vkladov až do výšky 100 000 eur. Tieto prostriedky sú však málo likvidné, keďže sú viazané na dohodnuté obdobie a v prípade, že ich budete potrebovať skôr, banka si môže uplatniť sankcie, ktoré môžu byť vo forme straty časti úrokov alebo pokuty z istiny, a to aj formou zníženia úrokov na minimum, čím si banka stratu spôsobenú predčasným výberom kompenzuje. Navyše termínované vklady sú zaťažené aj 19-percentnou zrážkovou daňou, ktorá výsledný výnos tlačí ešte hlbšie pod úroveň inflácie. Termínovaný vklad tak v roku 2026 slúži skôr na krátkodobé zaparkovanie peňazí než na skutočné budovanie majetku.
väčšina podielových fondov tiež zaostáva
Snáď najdostupnejšiu alternatívu voči termínovaným vkladom ponúkajú podielové fondy. Hneď na úvod je však potrebné zdôrazniť ich najväčšiu nevýhodu, a tou je ich zdanenie rovnakou zrážkovou daňou ako pri terminovaných vkladoch. Aj napriek tomuto hendikepu ide o masívne využívaný nástroj, ktorý pre mnohých Slovákov predstavuje prvý kontakt so svetom investícií. Dôkazom ich popularity je enormný nárast objemu spravovaného majetku v posledných rokoch. Kým ešte v roku 2019 mali Slováci v podielových fondoch uložených približne 9,6 miliardy eur, ku koncu minulého roka sa táto suma pohybovala okolo 16 miliárd. Ak bude prílev kapitálu pokračovať rovnakým tempom, dvojnásobok oproti roku 2019 dosiahne už v nasledujúcom roku. Pozitívom je, že tento trend poukazuje na čoraz väčšiu ochotu domácností presúvať svoje úspory do rizikovejších aktív. Paradoxne, zatiaľ čo objem peňazí rastie, počet domácich fondov klesá a ponuke čoraz výraznejšie dominujú tie zahraničné.
Princíp fungovania podielových fondov je jednoduchý. Investor zverí svoje prostriedky profesionálnej správcovskej spoločnosti a jej manažéri sa snažia aktívnym výberom akcií, dlhopisov či realít prekonať trh a maximalizovať výnos. História však ukazuje, že v súboji s benchmarkom (zväčša trhový index, ktorý sa snažia fondy výnosmi predbehnúť) manažéri mnohokrát zaostávajú za očakávaniami. Kým v priaznivých rokoch dokážu najmä akciové fondy doručiť dvojciferné zhodnotenie, v iných obdobiach môžu portfóliá celé roky stagnovať, prípadne skončiť v strate. Preto treba vždy pamätať na jedno zo základných pravidiel investovania, teda že minulé výnosy nikdy nie sú zárukou tých budúcich a spoliehať sa len na marketingové materiály, môže byť zradné. Ak sa pozrieme na údaje Slovenského fondového indexu, ktorý zverejňuje Slovenská asociácia správcovských spoločností a ktorý monitoruje výkonnosť sektora kolektívneho investovania na Slovensku, priemerný ročný výnos všetkých podielových fondov predávaných na Slovensku sa od roku 2019 pohybuje niekde okolo piatich percent. Pre každého zodpovedného investora by preto malo byť samozrejmosťou preštudovať si dokument s kľúčovými informáciami (KID). Ten bez marketingového balastu jasne definuje riziká, poplatkovú štruktúru a scenáre možného vývoja investície.
Okrem toho, že z výnosu okreše značnú časť spomínaná zrážková daň, ukrajuje z neho aj množstvo poplatkov. Či už ide o vstupný a výstupný poplatok, alebo pravidelné náklady na správu fondu, či poplatok za výkonnosť, práve tie sú mnohokrát dôvodom, prečo čistý výnos aktívne spravovaných fondov často na pokorenie inflácie nestačí. Vysoká nákladovosť v kombinácii s daňovým zaťažením tak stále tlačia klasické podielové fondy do defenzívy pred narastajúcim trendom pasívnych ETF fondov (fondy obchodované na burze), ktoré ponúkajú lacnejšiu a zväčša aj efektívnejšiu cestu k zhodnoteniu úspor.