debata o konsolidácii verejných financií sa po vstupe tretieho úsporného balíka do platnosti priostrila. Opozičné KDH tvrdí, že vláda siaha po ďalších opatreniach nie preto, že by ich ekonomika objektívne potrebovala, ale preto, že štát nedokáže vybrať dane v objeme, s ktorým sám počítal. Podľa hnutia sa práve v tejto neschopnosti skrýva skutočný dôvod, prečo sa daňové a odvodové zaťaženie opäť presúva na domácnosti a podnikateľov.

Kresťanskí demokrati upozorňujú, že štátu sa v minulom roku nepodarilo vybrať na daniach približne o 1,8 miliardy eur viac, než predpokladal schválený rozpočet. Najväčší výpadok sa týkal dane z pridanej hodnoty, kde inkaso zaostalo za plánom takmer o jednu miliardu eur. Za očakávaniami podľa nich výrazne zaostala aj nová daň z finančných transakcií, z ktorej štát vybral o 235 miliónov eur menej, než pôvodne rátal, čo predstavuje zhruba 40-percentný rozdiel oproti plánom.

Podľa poslanca Jozefa Hajka z KDH tieto čísla spochybňujú samotnú logiku prijatých konsolidačných opatrení. Ak by vláda riadne vyberala dane, tento balík, ktorý mieri najmä na strednú vrstvu, by vôbec nemusel podľa neho vzniknúť. Namiesto zlepšenia výberu daní sa vláda podľa KDH rozhodla pre cestu zvyšovania záťaže. Od začiatku roka sa zvýšili viaceré odvody.

Ministerstvo financií minulý týždeň poukázalo na to, že hospodárenie štátu skončilo vlani mierne lepšie, než sa plánovalo. Schodok štátneho rozpočtu dosiahol niečo vyše 6,1 miliardy eur, čo je podľa rezortu približne o 170 miliónov eur menej, než rátal rozpočet na rok 2025. Podľa KDH však ide len o formálne zlepšenie, ktoré zakrýva hlbší problém. „Všetko to je číra kamufláž,“ tvrdí Hajko. Deficit verejných financií zostáva nad šiestimi miliardami eur, teda nad piatimi percentami HDP. Lepší výsledok rozpočtu podľa neho nijako nemení fakt, že výpadok daňových príjmov je enormný.

Osobitne kriticky sa opozičné hnutie stavia k transakčnej dani, pred ktorou varovalo už pri jej zavádzaní. Podľa Hajka sa naplnili obavy, že tento nástroj poškodí podnikateľské prostredie a zároveň neprinesie štátu sľubované príjmy. „Hneď po predstavení tejto dane sme hovorili, že ide o nezmysel. Dnes máme dôkaz, že štát z nej vybral o 40 percent menej, než plánoval,“ zdôraznil poslanec.

KDH zároveň vláde vyčíta, že konsolidáciu stavia takmer výlučne na strane príjmov, zatiaľ čo vlastné výdavky nedokáže dostať pod kontrolu. Výdavky štátu podľa hnutia vlani opäť rástli, a to o približne 2,5 miliardy eur, čo predstavuje viac než osempercentné medziročné zvýšenie. Výsledkom je situácia, v ktorej sa daňová a odvodová záťaž zvyšuje, no stav verejných financií sa zásadne nezlepšuje.

Alternatívu vidia kresťanskí demokrati v kombinácii úspor vo verejnej správe, podpory investícií a rýchlejšieho čerpania eurofondov. Dlhodobo tiež presadzujú dôslednejší výber daní namiesto ich opakovaného zvyšovania. Podľa Hajka by vláda mala začať práve od seba a prehodnotiť vlastné fungovanie. „Ja byť na mieste ministra financií, uvažoval by som, či v tejto pozícii zotrvať,“ uzavrel.