americká Komisia pre cenné papiere má na stole návrh na predĺženie obchodných hodín od druhej najväčšej americkej burzy Nasdaq, na ktorej sa obchodujú hlavne akcie veľkých technologických spoločností ako Apple, Microsoft, Amazon či Nvidia. 

na burzách sa možno bude obchodovať „nonstop“  

Podľa návrhu by sa obchodovanie mohlo predĺžiť z dnešných približne 16 hodín denne až na 23, a to zavedením nočných obchodných časov. Zvyšná hodina by bola vyhradená na technickú údržbu systémov, testovanie platforiem a vyrovnanie obchodov. Cieľom tohto kroku má byť uspokojenie rastúceho dopytu po väčšej flexibilite obchodovania, najmä zo strany zahraničných investorov pôsobiacich v iných časových pásmach. V realite budú dôvody asi prozaickejšie. Predlžovanie obchodných hodín je témou, ktorou sa už dlhšie zaoberajú aj ďalšie americké burzy či obchodné platformy, Nasdaq pravdepodobne nechce ostať pozadu.

Burzy tak otvorene deklarujú ambíciu ponúkať takmer nepretržité obchodovanie ako odpoveď na meniace sa správanie investorov, hlavne tých retailových. S predĺžením obchodných hodín tiež môžu burzy prirodzene počítať aj s vyššími príjmami z poplatkov. Nie všetci však tieto zmeny vítajú bez výhrad. Niektoré banky či analytici sa už vyjadrili, že tým ešte viac narastie trend tzv. gamifikácie investovania, teda jeho postupného približovania k mechanizmom typickým pre hazardné hry. Na tento fenomén odborníci upozorňujú už dlhšie. Ako príklad uvádzajú obchodné platformy zamerané najmä na mladších a menej skúsených investorov, ako sú Robinhood či Webull. Ich aplikácie cielene využívajú motivačné prvky známe z videohier alebo sociálnych sietí, ako sú výrazné farebné vizuály, dynamické animácie či dokonca symbolické odmeny za uskutočnené obchody. Používatelia tak môžu nadobudnúť pocit, že investovanie je len akousi zábavnou aktivitou a nejde o vážne finančné rozhodnutie spojené s rizikom a možnou stratou investovaných prostriedkov. Väčšia časová flexibilita tak so sebou prináša aj riziká, ktorých dlhodobý vplyv zatiaľ nemožno presne odhadnúť. Ak by však nové obchodné časy komisia schválila, do platnosti by mohli vstúpiť už v druhej polovici tohto roka.

je tu zázračný liek na plešatosť?

Akciám spoločnosti Cosmo Pharmaceuticals sa po oznámení výsledkov tretej fázy klinického skúšania jej lieku na androgénnu alopéciu, teda mužskú plešatosť, celkom darilo. Z testov vyplynulo, že pacienti zaznamenali viac ako 500 % nárast počtu vlasov v sledovanej oblasti oproti skupine, ktorá používala placebo. Keďže akcie spoločnosti na tieto správy reagovali skokovým rastom o vyše 60 % a viaceré médiá prezentovali túto informáciu ako dramatický prielom v liečbe plešatosti, investorom a iste aj niektorým z jeden a pol miliardy mužov (autor textu je jedným z nich), ktorí plešatosťou trpia, sa rozžiarili oči. Pri druhej testovacej skupine, ktorá bola sledovaná zároveň s prvou, vykázali pacienti zlepšenie okolo 160 %. Absolútny prírastok vlasov však bol v oboch skupinách veľmi podobný a rozdiel v percentách tak podľa všetkého neodráža dramatický rozdiel v skutočnom účinku prípravku, ale skôr variabilitu použitého placeba či genetické rozdiely medzi skupinami pacientov. Je pravda, že na papieri vyzerajú tieto čísla pôsobivo, no sny o návrate k bujnej hrive si aspoň zatiaľ nechajme zájsť. Dôležitým faktorom, prečo výsledky nemusia byť také dobré, ako sa zdajú, je ich samotná interpretácia. Klinické štúdie, hlavne ak nie sú ich výsledky vyslovene očarujúce, často pracujú s relatívnymi percentami, nie s absolútnym počtom. Ak skupina, ktorá si na pokožku nanáša placebo, zaznamená priemerný prírastok dvoch vlasov a skupina používajúca testovaný prípravok dosiahne prírastok desať vlasov, výsledok môžeme odprezentovať ako zlepšenie o 400 %. V skutočnosti však ide len o osem vlasov navyše. Podľa dostupných dát z predchádzajúcich štúdií sa tak v praxi rozprávame o prírastku približne štrnásť vlasov na centimeter štvorcový. Pre ľudí s rednúcimi vlasmi môže ísť o viditeľné zlepšenie, no pre tých, ktorí trpia úplnou stratou vlasov, bude efekt pravdepodobne limitovaný. Zaujímavé pritom je, že len v priebehu posledných mesiacov sa objavilo viacero ďalších hráčov, ktorí dokázali prilákať kapitál na základe sľubných, avšak zväčša tiež len percentami prezentovaných výsledkov. Financovanie si tak napríklad zabezpečila spoločnosť Pelage Pharmaceuticals, ktorá vyvíja experimentálnu terapiu zameriavajúcu sa na reaktiváciu kmeňových buniek, teda na samotnú biologickú príčinu vypadávania vlasov, a nie na sekundárne faktory ako spomínané Cosmo. Sľubnejšími výsledkami sa však pochválila firma Veradermics. Tá oznámila ukončenie náboru pacientov do ďalšej klinickej štúdie a z prechádzajúcich fáz testovania sa zdá byť jej produkt na najlepšej ceste k získaniu prvenstva v tomto súboji. Aj ak porovnáme výsledky v absolútnych číslach. S priemerným nárastom približne 47 vlasov na centimeter štvorcový bolo až 95 % účastníkov štúdie spokojných s liečbou, a to už po štyroch mesiacoch testovania. Ak sa tieto čísla potvrdia, produkt Veradermics by mohol predstavovať zásadne pohodlnejšiu alternatívu k existujúcim terapiám. Na rozdiel od Cosmo Pharmaceuticals však Veradermics nie je verejne obchodovanou spoločnosťou. Ak by sa jednako niektorému z produktov podarilo preukázať účinnosť a dlhodobú bezpečnosť, mohol by si nájsť uplatnenie na trhu, ktorý len v USA dosahuje hodnotu približne 20 miliárd dolárov ročne. Hlavne ak by bol cenovo dostupnejší než transplantácia vlasov, ktorá zatiaľ stále zostáva atraktívnou voľbou. Vydýchnuť si tak aspoň na čas môže aj Turecko, ktoré z vlasových transplantácií generuje ročné tržby približne dve miliardy dolárov a zabezpečuje zhruba tretinu všetkých zákrokov na globálnom trhu. 

príliš dlhá lekcia pre investorov

Rok 2000 a vrchol internetovej bubliny bol pre spoločnosť Cisco symbolom technologickej eufórie a veľkého úspechu. Na krátky čas sa dokonca stala najcennejšou spoločnosťou na svete, keď jej hodnota na burze predbehla aj ohodnotenie Microsoftu. Vysoké ocenenie a naratív pre organický rast pritom neboli založené na nereálnych očakávaniach. Každá webová stránka, e-mail, dátové centrum, to všetko zabezpečoval práve hardvér dodávaný Cisco. Tak ako počas zlatej horúčky bohatli hlavne tí, ktorí dodávali krompáče a lopaty, počas internetovej bubliny sa stávka na spoločnosť predávajúcu hardvér pre infraštruktúru expandujúceho internetu zdala byť stávkou na istotu. Keď však internetová bublina spľasla, mnoho plánovaných internetových projektov sa nikdy nerealizovalo a dopyt po hardvéri prudko klesol. Akcie sa prepadli o viac než 80 % a trvalo štvrťstoročie, kým sa dostali na svoje predchádzajúce maximá. Stalo sa tak začiatkom decembra a tí, ktorí akcie spoločnosti držali celé tie roky, si konečne môžu povedať, že sa dostali takpovediac „na nulu“. Treba však dodať, že ide o nominálnu cenu a po zohľadnení inflácie by akcia musela narásť na približne dvojnásobok, aby skutočne dosiahla hodnotu z roku 2000. Situáciu pre investorov však mierne zjemňuje fakt, že Cisco od roku 2011 pravidelne vyplácalo dividendu, takže bagholderi (názov pre investorov, ktorí držia stratovú investíciu dlhodobo) predsa len neobišli naprázdno. Pre nich je návrat na historický vrchol aspoň malým zadosťučinením a pre ostatných cennou lekciou, aby pravidlo o diverzifikácii portfólia začali brať vážne. Táto skúsenosť však platila aj pre mnohé iné spoločnosti. Okolo sedem rokov si na nový vrchol počkal Apple, Amazonu to trvalo o dva roky dlhšie a Microsoft sa na svoje pôvodné maximá vracal viac než desaťročie. Na rozdiel od Cisco však napríklad Microsoft od opätovného dosiahnutia vrcholu vzrástol o viac než 1200 % a jeho akcie tak boli mimoriadne úspešnou investíciou. Či bude Cisco ďalšie roky úspešnejšie, sa s istotou povedať nedá. Síce má firma dnes stále silné postavenie v oblasti hardvéru a v posledných rokoch profituje aj z boomu okolo umelej inteligencie, cloudových služieb a kyberbezpečnosti, škodoradostné hlasy hovoria, že spoločnosť sa na vrchol znovu dostala akurát včas, aby si mohla užiť ďalší pád po spľasnutí bubliny okolo umelej inteligencie.