rok 2025 tvorí nevyhnutné východisko pre pochopenie výhľadu na rok 2026. Po dvoch rokoch stagnácie sa v jeho úvode objavili prvé signály zlepšenia ekonomickej aktivity. Tržby podnikov sa medziročne zvýšili, rástli objednávky a export naznačoval mierne oživenie. Tento vývoj však nemal charakter stabilného obratu, ale skôr dočasného zlepšenia, ktoré bolo rýchlo konfrontované s meniacimi sa podmienkami v globálnej ekonomike.
V priebehu roka sa zintenzívnili turbulencie v medzinárodnom obchode. Zvýšenie obchodných bariér a nárast neistoty výrazne ovplyvnili podnikateľský sentiment. Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré boli týmto vývojom zasiahnuté nadpriemerne. Súvisí to s vysokou mierou otvorenosti ekonomiky a silnou orientáciou na export. Zhoršenie globálneho dopytu sa postupne premietlo do domácej priemyselnej výroby, ktorá je kľúčovým pilierom nášho hospodárstva.
V druhej polovici roka sa rast tržieb utlmil a priemyselná produkcia zaznamenala medziročné poklesy. Tie boli plošné a dotkli sa väčšiny odvetví, čo naznačuje systémový charakter problému. Spomalenie objednávok predbehlo samotný pokles výroby, čo signalizovalo oslabenie externého dopytu ešte predtým, ako sa naplno prejavilo v produkčných číslach. Rok 2025 tak ukázal, že krátkodobé zlepšenie nemusí znamenať trvalý obrat.
Útlm sa preniesol aj do ziskovosti. Kým na začiatku roka podniky ešte vykazovali mierny rast ziskov, v ďalších mesiacoch došlo k výraznému medziročnému poklesu. Rastúce mzdové náklady, ktoré rástli rýchlejšie než tržby, výrazne znížili schopnosť firiem absorbovať zhoršujúce sa podmienky. Rok 2025 tak odkryl limity finančnej odolnosti časti podnikového sektora a vytvoril realistický základ pre hodnotenie nasledujúceho obdobia.
makroekonomický obraz roku 2026
Výhľad na rok 2026 predpokladá mierne zrýchlenie hospodárskeho rastu v porovnaní s rokom 2025, no zároveň zdôrazňuje, že tempo rastu zostane pod dlhodobým historickým priemerom. Ekonomika sa bude pohybovať v prostredí slabšieho globálneho dopytu, pretrvávajúcich obchodných bariér a zvýšenej geopolitickej neistoty. Tento rámec nenaznačuje návrat k dynamickému rastu, ale skôr obdobie pomalého, nerovnomerného a krehkého oživenia.
Inflácia by mala postupne klesať, no zostane zvýšená. Na cenový vývoj budú vplývať najmä služby a potraviny, pričom jadrové inflačné tlaky budú pretrvávať v dôsledku rastu nominálnych miezd. Ochladzovanie trhu práce by malo tempo mzdového rastu postupne tlmiť, no mzdy budú aj naďalej rásť rýchlejšie než inflácia. To vytvára prostredie, v ktorom sa síce zlepšuje kúpna sila domácností, no zároveň rastú náklady podnikov.
Menová politika vstupuje do stabilnej fázy. Po predchádzajúcom cykle uvoľňovania sa očakáva ponechanie úrokových sadzieb na približne neutrálnej úrovni. Priestor na ďalšie znižovanie sadzieb je obmedzený, pričom dlhšie trhové sadzby vykazujú skôr tendenciu k stabilite alebo miernemu rastu. Účinky predchádzajúcich rozhodnutí menovej politiky sa budú do reálnej ekonomiky prenášať aj počas roka 2026, čo znamená, že podmienky financovania zostanú relatívne prísne.
Významným faktorom zostáva aj pokračovanie konsolidácie. Opatrenia prijaté v predchádzajúcich rokoch budú naďalej tlmiť hospodársky rast a spotrebu. Zachovanie dôveryhodnosti verejných financií bude kľúčové, no priestor na výraznejšie prorastové impulzy zostane obmedzený. Pre podniky to znamená prostredie, ktoré je náročné, ale v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi o niečo predvídateľnejšie.
riziká, ktoré budú formovať rozhodovanie
Rok 2026 bude výrazne formovaný viacerými rizikami. Jedným z najvýznamnejších zostáva slabší zahraničný dopyt, najmä zo strany hlavných obchodných partnerov. Obchodné bariéry a zvýšená neistota predlžujú obdobie opatrnosti v investičnej aktivite a obmedzujú rast exportu. Pre ekonomiku s vysokým podielom priemyslu ide o významnú brzdu ďalšieho rastu.
Domáce fiškálne sprísnenie predstavuje ďalší dôležitý faktor. Konsolidačné opatrenia zvyšujú daňovo-odvodové zaťaženie a zasahujú disponibilné príjmy domácností. To sa nepriamo premieta do dopytu po produktoch a službách firiem. Zároveň rastie citlivosť podnikov na finančné šoky. Menej priaznivý pomer medzi prevádzkovým ziskom a úrokovými nákladmi znamená, že časť firiem má obmedzený priestor absorbovať ďalšie zhoršenie ekonomických podmienok.
„Čaká nás obdobie, v ktorom sa bude prehlbovať rozdiel medzi podnikmi schopnými rýchlo sa prispôsobovať a tými, ktoré zostanú viazané na staré modely fungovania.“
Napätý trh práce tiež zostáva dlhodobou výzvou. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a demografické trendy udržiavajú tlak na rast miezd, zatiaľ čo rast produktivity zaostáva. Tento nesúlad znižuje konkurencieschopnosť a zvyšuje nákladovosť výroby. V kombinácii s vyššími cenami energií a rastúcou konkurenciou lacnejších dovozov ide o protivietor, ktorý bude podniky sprevádzať aj v roku 2026 a výrazne ovplyvní ich investičné a personálne rozhodnutia.
Popri rizikách prináša nový rok aj významné príležitosti. Jednou z nich je vrcholiaca realizácia investícií financovaných z európskych zdrojov. Projekty zamerané na energetické úspory, digitalizáciu, infraštruktúru a obranu môžu vytvoriť dodatočný dopyt a zmierniť negatívne vplyvy slabšieho externého prostredia. Ich reálny prínos však bude závisieť od rýchlosti realizácie a administratívnych kapacít.
príležitosti a dlhodobé trendy
Konkurencieschopnosť sa stáva rozhodujúcim dlhodobým trendom. Firmy, ktoré dokážu investovať do modernizácie, inovácií a zvyšovania produktivity, budú lepšie pripravené fungovať v prostredí slabšieho rastu a vyšších nákladov. Rastie tiež význam strategických odvetví súvisiacich s obranou, energetickou transformáciou a technologickým rozvojom, ktoré môžu priniesť nové impulzy aj pre domáci priemysel.
Nečaká nás preto obdobie rýchleho návratu k silnému rastu, ale skôr test odolnosti. Podniky budú fungovať v prostredí, kde sa neistota stáva trvalou súčasťou ekonomického rámca. Úspech bude závisieť od schopnosti prispôsobiť sa meniacim globálnym podmienkam, udržať finančnú stabilitu a využiť investičné príležitosti, ktoré sa objavia aj v menej priaznivom hospodárskom cykle.
Ide tak skôr o pokračovanie trendov, ktoré sa naplno ukázali už v predchádzajúcom období. Skúsenosť z roka 2025 potvrdila, že podnikateľské prostredie sa posúva do fázy, v ktorej je neistota trvalou súčasťou rozhodovania a nie dočasnou odchýlkou od normálu. Firmy sú nútené fungovať v prostredí, kde sa externé šoky, geopolitické napätie a zmeny v obchodných vzťahoch objavujú s vyššou frekvenciou než v minulosti.
Čaká nás obdobie, v ktorom sa bude prehlbovať rozdiel medzi podnikmi schopnými rýchlo sa prispôsobovať a tými, ktoré zostanú viazané na staré modely fungovania. Dôležitou témou sa stáva schopnosť pracovať s nákladmi, riadiť finančné riziká a udržať si prístup k financovaniu aj v prostredí vyšších úrokových sadzieb a prísnejších úverových podmienok.
firmy môžu byť odolnejšie alebo skončia
Význam konkurencieschopnosti sa v tomto kontexte ešte viac zvýrazňuje. Nejde len o cenu, ale aj o schopnosť ponúkať produkty a služby s vyššou pridanou hodnotou, reagovať na meniace sa potreby trhu a udržať si pozíciu v medzinárodných dodávateľských reťazcoch.
Pre exportne orientované podniky, ktorých je na Slovensku mnoho, to znamená tlak na zvyšovanie produktivity, efektívnejšie využívanie zdrojov a dôraz na inovácie, aj keď celkové ekonomické prostredie nebude priať výraznému rastu.
Z pohľadu dlhodobejšieho vývoja sa rok 2026 javí ako testovacie obdobie, v ktorom sa ukáže, do akej miery dokáže podnikateľský sektor fungovať bez silnej podpory cyklického rastu. Firmy, ktoré zvládnu toto obdobie, budú vstupovať do ďalších rokov s posilnenou pozíciou a vyššou odolnosťou voči budúcim šokom.
Naopak, podniky s obmedzenou schopnosťou prispôsobiť sa, budú čeliť rastúcim problémom, ktoré sa môžu prejaviť ich útlmom alebo dokonca definitívnym koncom.