Úvod: Diagnóza systémového zaostávania
Slovenská republika zaznamenáva v posledných rokoch prehlbujúce sa zaostávanie oproti ekonomicky vyspelým krajinám Európskej únie. Podľa správy OECD (2024) Slovensko čelí stagnácii produktivity. Index vnímania korupcie Transparency International zaradil Slovensko v roku 2024 na 59. miesto s hodnotením 49 zo 100 bodov, čo predstavuje pokles o päť bodov za jeden rok. Medzinárodný menový fond konštatuje, že ekonomický rast dosiahol 2,0% v roku 2024, avšak výhľad zostáva neistý kvôli štrukturálnym problémom a potrebe fiškálnej konsolidácie (2025).
Kladieme si otázku „Ako presmerovať chorľavejúcu ekonomiku a spoločnosť na dlhodobú cestu prosperity?“ Pre zodpovedanie tejto otázky je potrebné najprv identifikovať systémové príčiny zaostávania. Táto esej argumentuje, že slovenský ekonomický model, založený na nízko cenovo orientovanej výrobe a nedostatočnej podpore inovácií, vyčerpal svoj potenciál. Zároveň slabé inštitúcie, rozšírená korupcia a nedostatočná kvalita vzdelávacieho systému vytvárajú nepriaznivé prostredie pre ambicióznych jednotlivcov a podnikateľov.
Esej analyzuje slovenskú situáciu v troch častiach. Najprv predstavuje analýzu štrukturálnych problémov. Následne navrhne strategické reformy v kľúčových oblastiach konkurencieschopnosti a v poslednej časti predstavuje inštitucionálne a sociálne zmeny potrebné pre implementáciu reformnej agendy, s dôrazom na posilnenie právneho štátu, decentralizáciu moci a modernizáciu verejnej správy.
I. Štrukturálne príčiny ekonomického a spoločenského úpadku
Slovenská ekonomika je charakterizovaná vysokou závislosťou na spracovateľskom priemysle orientovanom na export, predovšetkým na automobilovom sektore. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (2025) tento model vytvára zraniteľnosť voči externým šokom a nedostatočne stimuluje domácu inováciu. Správa Národnej banky Slovenska Structural Challenges 2025 identifikuje kľúčové bariéry dlhodobého rastu: nízku produktivitu, pomalú inováciu, starnutie populácie, rastúcu chudobu a inštitucionálne slabiny.
Produktivita slovenskej ekonomiky zaostáva za priemerom OECD. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj uvádza, že „produktívny rast Slovenska zaostáva za priemerom OECD, čo je pripisované nesúladu zručností, nedostatočnej inovácii a regionálnym nerovnostiam“ (2024). Zatiaľ čo susedné krajiny ako Česká republika a Poľsko investujú do výskumu a vývoja priemerne 2% HDP, Slovensko dosahuje len 0,9% HDP, čo je výrazne pod európskym cieľom.
Inštitucionálna kvalita predstavuje ďalší závažný problém. World Economic Forum zaradilo Slovensko na 41. miesto zo 141 ekonomík s celkovým skóre 66,77 zo 100 (2019). V oblasti inštitucionálnej kvality však Slovensko dosahuje len 63. miesto, pričom stabilita podnikateľského prostredia je hodnotená na 124. mieste globálne.
Vzdelávací systém zlyháva v príprave kvalifikovanej pracovnej sily. Výsledky PISA 2022 ukázali, že 33% slovenských žiakov nedosahuje základnú úroveň v matematike a čitateľskej gramotnosti, čo predstavuje najhorší výsledok spomedzi krajín V4. Spolupráca medzi univerzitami a priemyslom je podľa WEF na 101. mieste globálne.
Demografická situácia ďalej zhoršuje vyhliadky. Podľa Eurostatu priemerný vek slovenskej populácie dosiahne 44,4 roka v roku 2030 a populácia v produktívnom veku sa výrazne zníži. Bez zásadných reforiem čelí Slovensko scenáru, v ktorom klesajúca a starnúca populácia nebude schopná financovať potrebné investície do infraštruktúry, inovácií a verejných služieb.
II. Strategické priority pre ekonomickú transformáciu: Poučenie z írskeho modelu
Pre identifikáciu vhodných riešení je potrebné si priblížiť príklady krajín, ktoré úspešne transformovali svoju ekonomiku z agrárne-industriálneho modelu na znalostne orientovanú ekonomiku. Írsko predstavuje relevantný prípad štúdie, nakoľko jeho kultúrny a historický vývoj vykazuje podobnosti so slovenským kontextom. Írska ekonomika prešla radikálnou transformáciou, ktorá sa označuje ako fenomén „Celtic Tiger“. Podľa Seana Dorgana (2006) bola táto transformácia založená na „kombinácii pragmatických politík a otvorenosti voči globálnym trhom, nízkych daňových sadzieb a investícií do vzdelávania.“
Digitálna transformácia verejnej správy
Írsko implementovalo rozsiahlu digitalizáciu verejnej správy, pričom sa inšpirovalo estónskym modelom e-governmentu. Estónsko zavádzalo od roku 1996 program Tiger Leap, ktorý digitalizoval celú vládnu infraštruktúru. Podľa OECD estónsky systém X-Road, ktorý prepája všetky vládne databázy, ušetrí krajine približne 2% HDP ročne vďaka redukcii byrokratických procesov (2019).
Pre Slovensko digitálna transformácia predstavuje prioritnú oblasť reformy. OECD zdôrazňuje, že „je dôležité využívať európske fondy pre investície do kľúčových oblastí ako infraštruktúra, vzdelávanie a digitalizácia na zvýšenie produktivity a inkluzívnosti“ (2024). Slovensko má k dispozícii 6,3 miliardy eur v rámci Plánu obnovy a odolnosti EÚ, z čoho 21% je alokovaných na digitálnu transformáciu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.