mnohé boli založené na nereálnych očakávaniach, a tak nakoniec buď vôbec neprišli, alebo sa zrealizovali až roky neskôr. 

Reklamy sľubovali headsety s virtuálnou realitou v každej kancelárii a domácnosti. Nemali slúžiť iba na hranie, ale mali sa stať bežnou platformou na firemné porady či online nakupovanie. Nápor internetových zákazníkov mala zvládať plne autonómna a robotizovaná logistika. Doručenie tovaru do tridsiatich minút sa opisovalo ako štandard budúcnosti a kamenné predajne čakal úplný zánik už v roku 2002. Zdravotná starostlivosť sa mala premeniť na dokonalý systém s nepretržitým sledovaním pacienta a automatickým nastavovaním liečby podľa jeho DNA. To všetko v čase, keď mobilný internet prakticky neexistoval a na trh práve prichádzala Nokia 3310. Z robotických domácich pomocníkov, ktorí podľa odhadov zvládnu všetko od nákupov cez upratovanie až po opateru detí, sa realitou stala v podstate len Roomba. Tá v roku 2002 svojím prvým modelom naozaj odštartovala menšiu revolúciu v upratovaní, no po vyše dvadsiatich rokoch stále sledujeme roboty, ktoré pri vysávaní prežúvajú papuče, narážajú do stien a niekedy bezradne hľadajú dok pre nabíjanie. Rovnako ako vtedy aj dnes je trh presýtený novými spoločnosťami a nástrojmi, pričom je ťažké rozhodnúť, ktorý produkt použiť, implementovať do firemných procesov a čomu sa, naopak, vyhnúť, aby sa investovaný kapitál nerozplynul v niečom, čo zanedlho skončí v slepej uličke. Zatiaľ čo posledný rok sme boli svedkami fascinujúcich noviniek, v tom nasledujúcom sa zrejme posunieme k reálnemu používaniu vybraných nástrojov.

vitajte v ére digitálnych kolegov

Hoci humanoidné roboty naďalej priťahujú značnú pozornosť a čaká ich výrazný rozvoj, technológia stále čelí mnohým výzvam. Pokroky s implementáciou jazykových modelov sú pôsobivé, no schopnosť robotov manipulovať s neznámymi predmetmi zostáva na míle vzdialená úrovni, ktorú by si zapojenie takýchto pomocníkov do každodenného života vyžadovalo. Stále viac sa diskutuje aj o ich bezpečnosti. Použitie škodlivého softvéru na armádu humanoidných robotov v každej druhej domácnosti by bolo skvelým námetom na katastrofický film, pričom vynechanie žánru sci-fi je zámerné. Elon Musk totiž predpovedal tieto roboty v každej domácnosti už na rok 2022 a je zjavné, že jedného dňa sa ich skutočne dočkáme. 

Aby sme sa držali pri zemi, sľubným krokom vpred je určite posun od generatívnej umelej inteligencie a jej chatbotov, tradične fungujúcich na základe používateľských príkazov, k nasadzovaniu AI agentov preberajúcich zodpovednosť za omnoho komplexnejšie úlohy. Tento nový typ umelej inteligencie už nie je len pasívnym nástrojom na generovanie obsahu, ale preberá za užívateľa kompletne celý proces. Typickým scenárom môže byť plánovanie dovolenky: agent vyhľadá a rezervuje lety, hotely či lokálnu dopravu a následne všetko zosynchronizuje s vaším kalendárom. Používateľ pritom definuje iba požadovaný výsledok a ďalej už len schvaľuje autonómne kroky systému. Možnosti využitia sú naprieč odvetviami v podstate neobmedzené. V zákazníckej podpore môžu takíto agenti odpovedať na otázky zákazníkov v reálnom čase, sledovať skladové zásoby alebo automaticky pripravovať žiadosti o doplnenie či expedovanie tovaru. V dodávateľských reťazcoch môžu detegovať meškanie dodávky, prepočítať alternatívne trasy a objednať tovar u iného dodávateľa bez toho, aby do procesu musel vstúpiť človek. V mnohých odvetviach je ich možné nasadiť na časť rutinných či administratívnych úloh, ktoré ich zrýchlia a zefektívnia, pričom často uvoľnia ruky expertom na zložitejšie prípady. Ak sa pozrieme na spoločenský dopad, posun bude viditeľný hlavne tam, kde sa nasadenie umelej inteligencie stáva nevyhnutným na udržanie systému. 

skutočne žiadaná výpomoc

Nie ojedinelým príkladom je britský projekt NHS Online Hospital. Starnúca populácia a nedostatok personálu priviedla Národnú zdravotnú službu Veľkej Británie k projektu celoštátnej online nemocnice. Systém postavený na dátových platformách má umožniť inteligentnú triáž a digitálne prepojenie špecialistov naprieč celou krajinou. Pacient tak nebude závislý od lokálnej dostupnosti lekára, ale systém mu pridelí voľného odborníka kdekoľvek v sieti. Cieľom tak nemá byť nahradenie ľudského kontaktu, ale jeho zefektívnenie tam, kde je to bezpečné. Lekárom by tento systém mohol pomôcť venovať sa tým pacientom, ktorí ich v danom momente skutočne potrebujú. Britské zdravotníctvo už dnes pracuje s faktami, ktoré funkčnosť týchto technológií potvrdzujú. Nemocnica v Southamptone napríklad zavedením virtuálneho monitoringu znížila počet osobných konzultácií o 73 % a skrátila čakacie doby u špecialistov o viac ako polovicu. Jedna z britských očných kliník vďaka digitálnej triáži skracuje čas potrebný na spracovanie žiadostí z pôvodných jedenástich hodín na dve, čo umožňuje rýchlejšie riešiť najzávažnejšie prípady. Nemocnice tiež dokázali virtuálne roztriediť 99 % prípadov do 48 hodín, pričom až 82 % všetkých pacientov bolo vybavených bez nutnosti fyzického stretnutia s lekárom. Tieto čísla naznačujú, že ak sa dostupná technológia správne implementuje, dokáže ušetriť čas, zefektívniť procesy a šetriť finančné prostriedky. Pre firmy to môže znamenať ušetrené financie, pre spomínaných lekárov zas možnosť venovať sa tým prípadom, ktoré si pozornosť naozaj vyžadujú. 

elektrina ako ropa budúcnosti 

Miliardy príkazov generovaných každú sekundu však bude nutné niekde spracovávať a budovanie vysokokapacitných dátových centier tak nadobúda úplne iný rozmer. Len v USA sa má dopyt po elektrickej energii zvýšiť v nasledujúcich dvoch dekádach až na 150 % dnešnej kapacity. Spoločnosti si potrebu rýchleho navýšenia kapacít plne uvedomujú, čo dokazuje fakt, že napríklad Microsoft investuje do oživenia jadrových reaktorov v Three Mile Island, pričom deklaruje, že využije plnú výrobnú kapacitu z ich 835 MW (inštalovaný elektrický výkon) počas nasledujúcich dvadsiatich rokov. Amazon a Meta zas pre zabezpečenie nepretržitého chodu svojich dátových centier vkladajú nemalé prostriedky do rozvoja malých modulárnych reaktorov. Popri vzácnych zeminách potrebných pre výrobu čipov sa tak elektrina stáva najžiadanejšou komoditou budúcnosti. A aj keď podľa viacerých analytikov zažívame v oblasti umelej inteligencie obdobie, ktoré nesie znaky technologickej bubliny, naše uvažovanie je oproti roku 2000 omnoho realistickejšie a vývoj sa dnes omnoho viac sústreďuje na technológie, ktoré majú skutočnú šancu preniknúť do praxe.

GRAF TÝŽDEŇ/ZDROJ VISUALCAPITALIST.COM