vzťah medzi zmenou klímy a stavebníctvom v súčasnosti nie je bezvýznamný a ani pozitívny. Sektor zodpovedá za bezmála 40 % globálnych emisií skleníkových plynov a nemalou mierou prispieva k spotrebe materiálov a tvorbe odpadov. Hlavný prúd sa však pomaly, ale isto odkláňa od tradičných riešení k tým šetrnejším. Táto zmena je merateľná aj vďaka akceptovaným systémom objektívneho hodnotenia udržateľnosti budov na základe jasných a porovnateľných kritérií. Dobrou správou je, že počet budov, ktorým sa darí získať medzinárodné certifikáty udržateľnosti, z roka na rok rastie. Podľa Slovenskej rady pre zelené budovy bolo ku koncu júla tohto roku na Slovensku 227 certifikovaných budov, čo je nárast o 13,5 % len v porovnaní s koncom vlaňajška. Naďalej však počtom zelených budov zaostávame za okolitými krajinami – a najmä o nárast sa zatiaľ stará výlučne komerčný sektor. Na vrchole rebríčka sa počtom a úrovňou získaných osvedčení držia budovy v logistických a priemyselných parkoch, druhú najväčšiu skupinu tvoria administratívne budovy. Naopak, medzinárodný certifikát udržateľnosti zatiaľ na Slovensku nezískala ani jedna verejná budova. Očakáva sa, že prvými lastovičkami budú až nemocnice financované cez Plán obnovy a odolnosti.

zelený diplom nie je zadarmo

Udržateľnosť budovy možno merať viacerými spôsobmi. Najrozšírenejšie systémy hodnotenia environmentálnej udržateľnosti budov na svete sú BREEAM a LEED. Oba systémy podporujú udržateľné stavebníctvo, rozdiel spočíva v dôraze na niektoré environmentálne aspekty. Kým BREEAM je populárnejší v Európe, LEED dominuje v USA. Oba sa používajú aj na Slovensku, pričom LEED sa používa skôr na certifikáciu administratívnych budov a BREEAM je populárny v industriálnom sektore. Proces hodnotenia prebieha na základe posúdenia desiatich kategórií. Okrem použitých materiálov, vodného a odpadového hospodárstva či energetickej efektívnosti sa hodnotí napríklad aj celkový manažment budovy a miera využitia inovatívnych riešení. Minimálna úroveň v prípade BREEAM certifikácie s označením Pass vyžaduje dosiahnutie aspoň 30 % bodov a predstavuje splnenie základných požiadaviek na udržateľnosť. Nasledujú úrovne Good, na Slovensku najbežnejšia Very Good a nadštandardná Excellent. Najvyššou métou je certifikát BREEAM úrovne Outstanding. Podľa prepočtov spoločnosti Salvis, ktorá sa venuje auditu budov, navýšia parametre potrebné pre získanie certifikátu úrovne Excellent stavebné náklady približne o 1 %, zatiaľ čo pri úrovni Outstanding to môže byť až 10 %.

príklady dobrej domácej praxe

Medzi komerčnými projektmi možno nájsť na Slovensku desiatky príkladov budov, ktoré spĺňajú nadpriemerné zelené nároky. Najvyššiu úroveň certifikácie BREEAM Outstanding však dlhý čas spĺňala len jediná. Nemecký obchodný reťazec Lidl v roku 2016 posunul latku udržateľnosti otvorením svojho logistického centra v Seredi. V tom čase to bola prvá slovenská budova s päťhviezdičkovým hodnotením, pričom celosvetovo šlo len o štrnásty takýto projekt. V celej budove je inštalované úsporné LED osvetlenie, chladiarenské zariadenia využívajú environmentálne zodpovednú zmes na prírodnej báze, teplo získané z chladenia sa využíva spätne na vykurovanie, na pozemku sa nachádzajú vsakovacie nádrže zadržiavajúce dažďovú vodu a tiež nabíjacie stanice pre elektromobily. V segmente industriálnych stavieb si logistické centrum držalo prvú priečku až do tohto roka, keď ho celkovým hodnotením predbehlo centrum nadnárodnej transportnej spoločnosti DSV v Senci.

Celkovo najvyššie hodnoteným z pohľadu zelených riešení podľa metodiky BREEAM je na Slovensku aktuálne projekt bratislavskej administratívnej budovy Twin City Tower. Developer HB Reavis v tejto lokalite nastavil vysoký štandard, keďže okrem hodnotenia pre administratívnu budovu sa mu podarilo získať osvedčenie BREEAM Communities na úrovni Excellent pre celú zónu Nové Nivy. Znamená to, že celý development v danom území splnil nadštandardné kritériá spoločenských a ekonomických aspektov, bývania, občianskej vybavenosti, využívania energie a prírodných zdrojov a infraštruktúry. Podobne vysoko hodnoteným projektom, avšak na základe ratingu LEED, je bratislavský komplex Einpark Offices. Ten k certifikátu LEED Platinum, ktorý posudzuje uhlíkovú stopu zabudovanú v konštrukcii pri výstavbe, získal aj certifikát LEED Zero Carbon zameraný na uhlíkovú stopu vznikajúcu z prevádzky budovy a transportu do nej a z nej.

tlak vytvára predovšetkým trh

Žiaden etablovaný komerčný developer sa už dnes na Slovensku nepúšťa do projektov, ktoré by mierou udržateľnosti nedosahovali aspoň doprostred škály certifikácie. Podľa minuloročnej štúdie CEEC Research až 85 % developerov zapracováva zelené riešenia do svojich projektov ako štandard. Snaha o certifikáciu sa týka aj starších nehnuteľností, ktoré sa vlastníci snažia revitalizovať tak, aby ostali konkurencieschopné. Sídliť v budove, ktorá obstála v hodnotení a získala nadštandardný energetický certifikát, je pre mnohé firmy v prvom rade prestíž, no nájomníci zároveň veľmi komplexne vnímajú nároky na ESG. 

Udržateľnosť je dôležitým rozhodovacím kritériom, keďže veľa globálnych spoločností prechádza v súčasnej alebo dohľadnej dobe na tzv. uhlíkovo neutrálne podnikanie. Napríklad väčšie e-commerce spoločnosti sa snažia dodávať svoj tovar koncovým zákazníkom uhlíkovo neutrálne, pričom úlohu zohráva aj budova, v ktorej majú svoj sklad umiestnený. Najmä veľké medzinárodné korporácie sú preto ochotné spolupracovať s developerom na dosiahnutí lepšieho osvedčenia a zároveň sú ochotné si za to priplatiť. Na druhej strane, aj keď je téma udržateľnosti a energetickej úspornosti podnikania pre firmy čoraz dôležitejšia, v mnohých prípadoch naďalej získava skutočnú váhu až vtedy, keď sa preukázateľne premietne do úspor na nákladoch.

tlak na zmenu stavebnej paradigmy

Požiadavky na strmší príklon k dlhodobo udržateľnému stavebníctvu majú, pochopiteľne, regulačné pozadie. Európska únia je v sektore budov na ambicióznej ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. V rámci tohto úsilia prešla v roku 2024 významnou revíziou smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), ktorá má za cieľ sektor transformovať. Vlády národných štátov ju teraz musia zapracovať do svojej legislatívy. Na Slovensku má implementáciu na starosti ministerstvo dopravy v rámci novely zákona o energetickej hospodárnosti budov. Jej pokročenie do pripomienkového konania odborníci očakávajú v najbližšom období. Nová legislatíva by mohla naštartovať masívnu hĺbkovú obnovu nebytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Vznikne totiž povinnosť obnoviť 16 % najhorších nebytových budov do roku 2030 a 26 % do roku 2033. Nové pravidlá zároveň v horizonte roka 2030 umožnia výstavbu výhradne bezemisných nových budov, pričom v prípade verejných budov bude hraničný termín o dva roky skôr.

Práve verejný sektor by mal zohrávať kľúčovú úlohu v prechode na uhlíkovo neutrálnu výstavbu. Má na to hneď niekoľko nástrojov – okrem samotného stavebného zákona je to aj dôsledná kontrola energetickej certifikácie. Ideálne aj motivujúco nastavený systém odmeňovania tých subjektov, ktoré sa aktívne snažia prinášať do verejného priestoru riešenia, ktoré idú nad rámec požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Súkromný sektor, či už korporátny, alebo individuálny, bude potom príklad verejnej sféry nepochybne nasledovať.