luxembursko sa rozhodlo alokovať jedno percento portfólia svojho štátneho fondu do najväčšej kryptomeny.

európsky líder v oblasti kryptomien 

Toto rozhodnutie potvrdil minister financií Gilles Roth počas predstavenia rozpočtu na rok 2026, pričom zdôraznil, že zo strany štátneho fondu pôjde o prvú podobnú investíciu. Keďže fond má pod správou len niečo cez 745 miliónov eur, nejde o žiadnu závratnú čiastku. Ide skôr o symbolický krok, ktorý však môže byť z určitého pohľadu vnímaný ako zásadný míľnik. Signalizuje, že digitálne aktíva sa pomaly posúvajú aj do sféry diverzifikovaných, inštitucionálnych portfólií, ktoré sa doteraz sústredili prioritne na štátne dlhopisy, indexové fondy či drahé kovy. Investíciu do stále pomerne volatilnej kryptomeny považuje vedenie fondu za dostatočne bezpečnú, čo vysvetľuje najmä menší objem nákupu.

Ďalšou vrstvou ochrany má byť realizovanie investície prostredníctvom regulovaných ETF fondov. Takýto prístup síce poskytuje vysokú mieru istoty, no pri debate so skutočnými kryptonadšencami by pravdepodobne neobstál. Medzi nimi totiž platí známe pravidlo: „Not your keys, not your coins.“ Inými slovami, ak investor nemá prístup k svojim privátnym kľúčom, nevlastní ani samotné bitcoiny. Rozhodnutie Luxemburska je obzvlášť príznačné v porovnaní s váhavou rétorikou iných veľkých ekonomík. V USA prebieha debata o zriadení bitcoinových rezerv v podstate od zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta a aj napriek prívetivej politickej atmosfére voči kryptomenám, ako aj priamej podpore prezidenta vláda zatiaľ žiadne oficiálne nákupy neoznámila. 

Je potrebné dodať, že Amerika a aj niektoré európske štáty už bitcoiny držia, no tie boli zabavené v rámci trestných konaní súvisiacich s podvodmi či inými nelegálnymi aktivitami a nešlo o cielené investície. Luxembursko týmto krokom zdôrazňuje svoju pozíciu kľúčového fintech centra v Európe, ktoré aktívne podporuje inováciu v oblasti kryptomien a blockchainu. Deje sa tak napríklad aj v kontexte zvýšeného záujmu firiem o získanie tzv. MiCA licencie, ktorú v Európe potrebujú všetci poskytovatelia služieb súvisiacich s kryptoaktívami. V júni tohto roku získala licenciu aj najväčšia americká kryptomenová burza Coinbase a práve Luxemburg si vybrala ako sídlo spoločnosti pre svoj európsky hub. Spoločnosť tiež plánuje zdvojnásobiť počet zamestnancov, ktorí pre tamojšiu pobočku pracujú. V rámci tejto regulácie tak môže Coinbase pod jednou licenciou ponúkať svoje produkty a služby 450 miliónom obyvateľov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ a tiež v Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande. Veľkou skeptičkou však stále ostáva šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Síce stále platia jej slová z januára – že bitcoiny sa nedostanú do rezerv žiadnej z centrálnych bánk členských štátov EÚ –, Luxembursko je prvou lastovičkou v tom, že časy sa menia a to, čo dnes považuje centrálna banka za nepredstaviteľné, môže byť v blízkej dobe bežnou realitou alebo minimálne predmetom serióznej diskusie. 

zbrojársky gigant láme rekordy

Rastúce globálne napätie a zvýšené výdavky štátov na obranu sa za posledné roky premietli do vynikajúcich výsledkov zbrojárskych spoločností. Gigant v oblasti zbraňových systémov, Lockheed Martin, má za sebou mimoriadne úspešný štvrťrok. Spoločnosť oznámila, že jej backlog (celková hodnota záväzných objednávok) dosiahol rekordných 179 miliárd dolárov. K tejto sume prispel aj posledný kontrakt na dodávku 296 bojových lietadiel F-35 pre americkú armádu a medzinárodných zákazníkov v hodnote skoro 24 miliárd dolárov. Aby bola spoločnosť schopná začať s dodávkami už v roku 2026, snaží sa v súčasnosti rozšíriť výrobné kapacity naprieč svojimi divíziami. Za prudkým nárastom dopytu stoja nepochybne aj preukázané bojové schopnosti jej zbraňových systémov, ktoré sa osvedčili aj v reálnom nasadení, najmä vo vojne na Ukrajine. Firma je kľúčovým dodávateľom hneď niekoľkých kritických systémov, ktoré výrazne ovplyvnili priebeh bojov. V prvých mesiacoch vojny sa ukázali ako veľmi účinné protitankové systémy Javelin, vďaka ktorým sa podarilo z boja vyradiť stovky kusov ťažkej techniky. Nasadené boli aj mobilné raketové systémy HIMARS, ktoré dokázali zasiahnuť aj vysoko cenené ciele pomerne hlboko za nepriateľskou líniou. Lockheed Martin tiež dodáva rakety do systémov protivzdušnej obrany Patriot, vyrábaných spoločnosťou Raytheon, ktoré sa snažia chrániť ukrajinské mestá a vojenské objekty pred stupňujúcimi sa ruskými útokmi. Strely a drony letiace na Ukrajinu sa snaží eliminovať aj kľúčový prvok ukrajinského letectva – bojové lietadlo F-16 –, tiež z dielne Lockheed Martin. K júnu 2025 boli Ukrajine dodané desiatky kusov týchto strojov pochádzajúcich najmä z Dánska, Holandska a Nórska. V septembri tohto roku spoločnosť podpísala aj kontrakt na poskytovanie podporných služieb na prevádzku týchto lietadiel. Paradoxné je, že ešte koncom roka 2024 akcie spoločnosti klesali po tom, ako úvahy Elona Muska vyvolali otázky ohľadom efektivity a budúceho smerovania vojenských investícií. Musk v tej dobe opakovane kritizoval systém prideľovania dotácií tradičným zbrojárskym spoločnostiam. Tvrdil, že je staromódny a vedie k výrobe neefektívnych a predražených produktov. Hoci Musk zostáva kontroverznou postavou, jeho úspechy, ktoré dosiahol s jednou zo svojich spoločností – SpaceX –, nemožno len tak ignorovať. Zatiaľ čo NASA operovala pri vesmírnych letoch s extrémne vysokými nákladmi, SpaceX dokáže vďaka opakovane použiteľným raketám ponúknuť podstatne lacnejšie a škálovateľnejšie riešenie. Prenesenie tohto inovatívneho prístupu do obrannej sféry by mohlo predstavovať fundamentálnu zmenu vo vojenskej výrobe a v prístupe k obstarávaniu nových technológií. Zdá sa však, že po tom, čo sa Elon Musk v tichosti stiahol z Bieleho domu, kritika postupne utíchla. A ako sa hovorí, karavána ide ďalej.

fajčiarov ubúda, no nie je to skvelá správa

Posledné kvartálne výsledky predstavené spoločnosťou Philip Morris International – jednej z najväčších tabakových spoločností na svete – potvrdzujú radikálny strategický posun prebiehajúci v celom tabakovom priemysle. Silné výsledky totiž začínajú ťahať najmä bezdymové tabakové výrobky ako IQOS, vaporizéry VEEV či nikotínové vrecúška ZYN. Spoločnosť tak investuje značné prostriedky do ich vývoja, čím potvrdzuje svoj cieľ – dosiahnuť do roku 2030 dve tretiny tržieb práve v tomto segmente tabakových výrobkov. Podľa prieskumov až 86 % členov generácie Z považuje duševné zdravie za rovnako dôležité ako to fyzické a cigarety (spolu s alkoholom) považujú za prekážku v oboch oblastiach. Aby to nevyznelo príliš optimisticky, treba dodať, že vyhliadky nie sú úplne priaznivé. Stále viac mladých ľudí, ktorí prestali fajčiť alebo vôbec nefajčili, čoraz častejšie siaha práve po spomínaných bezdymových tabakových výrobkoch. Rovnako ako pri alkohole, kde vyhľadávajú alternatívu s nižším podielom alkoholu alebo priamo nealkoholickú verziu ich obľúbených drinkov, aj tu prevláda pocit, že prechodom na bezdymové alternatívy robia niečo pre svoje zdravie. A aj keď neprodukujú decht či oxid uhoľnatý – hlavné látky spôsobujúce rakovinu a kardiovaskulárne ochorenia –, nedá sa povedať, že by boli neškodné, aj keď sú istotne menej obťažujúce. Vyzerá to tak, že nejde len o ekonomický cyklus, ale o zásadný posun v hodnotách a prioritách dnešných spotrebiteľov, najmä tých mladších. A práve to predstavuje dlhodobú výzvu pre tabakový priemysel. Ako ukazujú reportované výsledky, nejde len o trend, ktorý zachytila jedna spoločnosť, rovnako postupujú aj iní hráči v tomto segmente, ako sú Altria Group či British American Tobacco. Prechod na nové tabakové výrobky je tak zjavný. Tradičné cigarety strácajú na obľube, čo dokazujú aj prieskumy. Za posledných 50 rokov sa počet fajčiarov znížil o desiatky percent, avšak skutočný dopad tohto trendu – či už na tabakové spoločnosti, alebo zdravie obyvateľov – bude možné posúdiť až v budúcnosti.