najprv sa však na tú pomoc musíme všetci vyzbierať, v horšom prípade si požičať. Už toto „vysatie“ peňazí z našich peňaženiek je pre ekonomiku krok s negatívnym dopadom.
Potom starostlivo vybraná skupina ľudí/firiem/sektorov/regiónov financie získa, väčšinou v procese, ktorý nie je úplne férový, treba ho kontrolovať a smutné výsledky poznáme. Pod dozorom ŠTÁTU.
Dotácie lákajú pokútne, až kriminálne živly-skupiny, ktoré vytláčajú konkurenciu.
Dotácie zvýšeným dopytom v neférovom prostredí posúvajú ceny smerom hore, spôsobujú infláciu.
Ekvilibrium normálne dosahované reálnym dopytom/ponukou sa posúva mimo trhové hodnoty. Výsledná cena nezodpovedá reálnemu dopytu<->ponuke. Správanie spotrebiteľov sa mení k horšiemu.
Naviac: dotácie rozdeľujú spoločnosť.
Slovensko posledné 3 roky (2023-24-25) dostávalo priemerne €4 miliardy pomoci od EÚ (z Bruselu). Naše príspevky-odvody boli v priemere len €1 miliarda.
NETTO: €3 miliardy darov = dotácií ročne.
V rokoch 2026-27-28 sa situácia zmení:
- prispievať budeme €1,5 miliardy (2026) až €1,9 miliardy (2027-28).
- Dostaneme ale LEN €3 miliardy ročne.
NETTO dary: menej ako €1,5 miliarda ročne.
Nastáva veľká bitka o koryto, ktoré nie je také plné ako v minulosti. Ale bežní občania a firmy prispejú viac: dane, poplatky.
Príspevok do Bruselu je najviac rastúcim výdavkom v čase konsolidácie. Prekvapko?
Viac v rozhovore pre .týždeň:
Ak viete podporiť prácu na našich analýzach a reportoch, môžete tak urobiť na: https://www.patreon.com/databezpatosu