v USA sa znovu zastavila vláda. Government shutdown, ako sa tento stav v Amerike nazýva, vzniká, keď sa kvôli nezhodám v kongrese nepodarí schváliť federálny rozpočet na ďalší rok.

bude tento shutdown najdlhším? 

Státisíce úradníkov nedostávajú plat, niektoré služby sa obmedzia alebo úplne zastavia a chaos sa pomaly pretaví aj na finančné trhy. Ak si počas shutdownu vyrazíte do Spojených štátov, môžete sa stretnúť hlavne s obmedzeniami na letiskách, kde federálne agentúry zabezpečujúce kontrolu letov a bezpečnosť cestujúcich pracujú v obmedzenom režime. Pošta však chodí v rámci možností včas, polícia a americká armáda si plnia svoje povinnosti naďalej. Historicky tieto obdobia netrvali dlho, mnohokrát sa republikáni a demokrati dokázali dohodnúť už za jediný deň, no existujú aj výnimky. Medzi najdlhšie sa radí napríklad 17 dní trvajúci shutdown, ktorý vznikol počas prezidentského úradu Jimmyho Cartera v roku 1978, keď vznikli v kongrese nezhody kvôli uhrádzaniu potratov z programu Medicaid (vládny program poskytujúci zdravotnú starostlivosť ľuďom s nízkym príjmom). Skončil sa zákazom úhrad týchto zákrokov z federálnych zdrojov – okrem pár výnimiek –, ktorý trvá dodnes. Prezident tiež vtedy pre nehospodárnosť vetoval aj zvýšenie výdavkov na obranu, ktoré rátali so stavbou novej lietadlovej lode. Aj keď bol jej projekt nakoniec z rozpočtu vyškrtnutý, o rok neskôr, po revolúcii v Iráne v novembri 1979, svoje rozhodnutie prezident zmenil. Problémy, ktoré revolúcia priniesla, si vyžiadali zvýšenú prítomnosť amerických ozbrojených síl v Indickom oceáne a ďalšia lietadlová loď zrazu prišla vhod. Na 21 dní sa zastavila vláda aj v roku 1996, keď Bill Clinton namietal škrty v zdravotníctve a školstve. Absolútnym rekordérom je však Donald Trump. Shutdown počas jeho prvého funkčného obdobia, keď navrhoval rozšíriť plot na hranici s Mexikom, trval 35 dní od decembra 2018 až do januára 2019. Z historických dát však vyplýva, že trhy zvyčajne tieto epizódy prekonávajú bez výrazných strát a vo väčšine prípadov dokonca rastú. Ak však problémy so schválením rozpočtu trvajú niekoľko týždňov, nervozita sa môže premietnuť do vyššej volatility, akonáhle ich dôsledky začnú významnejšie ovplyvňovať vládnych dodávateľov aj súkromné spoločnosti. Dôležitým faktorom je aj to, že počas shutdownu nezverejňujú federálne úrady ekonomické dáta, napríklad o zamestnanosti či inflácii, ktoré FED (americká centrálna banka) využíva ako podklady pre rozhodnutia o znižovaní či, naopak, zvyšovaní úrokových sadzieb.

tempo rastu TSMC nepoľavuje

Taiwanský gigant na trhu s polovodičmi TSMC (Taiwan Semiconductor Manufacturing Company) má za sebou ďalší skvelý kvartál. S tržbami vo výške 33 miliárd dolárov – čo predstavuje medziročný rast o 41 % – a čistým ziskom viac ako 12 miliárd môžu byť investori nadmieru spokojní. Najväčšími zákazníkmi ostávajú americké firmy Apple a Nvidia, ktoré sa podieľajú na viac ako tretine tržieb, nasledované spoločnosťami AMD a Qualcomm. Vyzerá to tak, že TSMC neuškodili ani nedávne podozrenia týkajúce sa úniku citlivých informácií o ich prelomovej 2-nanometrovej technológie výroby čipov. Ako prvý ju chce využiť práve Apple k výrobe čipu A20, ktorý má byť použitý v iPhone 18, pričom si podľa dostupných informácií spoločnosť objednala viac ako polovicu ich celkovej výrobnej kapacity pre rok 2026. Treba však dodať, že akcie TSMC, ktoré vzrástli od tohtoročných miním o viac ako 120 %, sa dlhodobo obchodovali s nižším ocenením. Hlavným dôvodom je pretrvávajúce geopolitické napätie medzi Taiwanom a Čínou, ktorá neustále pripomína svoj nárok na jeho územie. Aj preto TSMC v posledných rokoch diverzifikuje výrobu a stavia nové továrne v Japonsku, USA a Nemecku. Podľa najnovších informácií sa do USA môže presunúť aj časť najpokročilejšej výroby, ktorá mala pôvodne ostať na Taiwane, hlavne ako strategická páka voči Washingtonu. Čína zatiaľ – popri organizácii námorných cvičení a občasných provokáciách v okolí ostrova – pozorne sleduje vývoj vojny na Ukrajine a je možné, že ak by Rusko dosiahlo v konflikte uspokojivé víťazstvo, Peking by mohol získať odvahu konať podobne. Na druhej strane Spojené štáty už viackrát naznačili, že v prípade invázie by unikátnu technológiu TSMC zničili pred tým, ako by sa k továrňam na ostrove dostali jednotky čínskej armády. Bývalý člen poradného zboru pre spravodajské služby Robert O’Brien  prirovnal tento scenár k operácii Katapult počas druhej svetovej vojny, keď sa Británia v júli 1940 rozhodla pre preventívny zásah proti francúzskej flotile kotviacej v severoafrickom prístave Mers-el-Kébir. Cieľom akcie bolo zabrániť tomu, aby sa francúzske vojnové loďstvo nedostalo po kapitulácii Francúzska do rúk nacistického Nemecka.