rodinný podnik možno vidieť ako živý organizmus, v ktorom sa prelína práca, emócie aj vzťahy. V prípade hotelierstva a gastronómie to platí dvojnásobne. Hotely a penzióny vedené rodinami sa spoliehajú na dôveru, spoločné rozhodovanie a lojalitu, no zároveň nesú väčšiu mieru rizika než veľké korporátne reťazce. Ich financie často pochádzajú priamo z rodinných úspor, a každé rozhodnutie tak ovplyvňuje nielen podnik, ale aj osobný život.

Údaje o tom, aký je na Slovensku pomer rodinných podnikov, sa rôznia. Podľa odhadov však môže ísť až o zhruba 70 % všetkých malých a stredných firiem. To z nich robí aj jeden zo základov ekonomiky, no aj zrkadlo spoločenských zmien. Hoci majú obrovský význam, ich životnosť je neistá. Zhruba 30 % totiž neprežije prvú generačnú výmenu a len tri z desiatich firiem dokážu pokračovať do tretej generácie.

V hotelierstve sú tieto prekážky ešte citeľnejšie. Rodinné hotely totiž musia neustále balansovať medzi ekonomickým tlakom a zachovaním osobného prístupu, na ktorom sú spravidla postavené. Pre mnohých podnikateľov sa preto hotel či penzión stáva nielen zdrojom obživy, ale aj celoživotným projektom, ktorý formuje identitu celej rodiny. Ani slovenský príklad netreba hľadať dlho.

kežmarský príbeh hotela, ktorý prežil krízy

Historický Hotel Hviezdoslav v Kežmarku patrí medzi príklady rodinných podnikov, ktoré dokázali prežiť aj v najťažších obdobiach. Jeho riaditeľka Sylvia Holopová hovorí, že úspech stojí na kombinácii tradície, vízie a neúnavnej práce. „Rodinný podnik je vedený členmi rodiny, ktorá ho založila a vybudovala. Je to pilier, stratégia aj cieľ, ale hlavne každodenná práca,“ vysvetľuje pre týždenník .týždeň.