z hľadiska ľudskej histórie je ekonomický rast pomerne novým fenoménom. Po dlhé stáročia až do polovice osemnásteho storočia ľudstvo ekonomický rast nepoznalo, svet sa veľmi nemenil, celé generácie žili rovnako, ich životná úroveň sa nezvyšovala napriek tomu, že občas sa síce objavili nové nástroje a vynálezy, ale neviedlo to k rastu ekonomiky, a teda ani k rastu životnej úrovne či kvality života. Začalo sa to meniť až zhruba od polovice osemnásteho storočia, aj to najskôr len vo Veľkej Británii a potom aj v niektorých ďalších západoeurópskych krajinách a v USA.

Joel Mokyr sa vo svojom výskume sústredil najmä na vysvetlenie toho, prečo sa práve Veľká Británia stala prvou krajinou, ktorá započala éru súvislého a veľmi rýchleho ekonomického rastu, ktorý sa neskôr stal aj fenoménom regionálnym a potom aj globálnym.

Mokyr vo svojich prácach vysvetlil, prečo sa priemyselná revolúcia rozbehla práve v Británii a nie napríklad v Číne, ktorá bola historicky technologicky vyspelejšia. Tým najdôležitejším dôvodom bola politická a ekonomická sloboda a otvorenosť, ktorá umožnila prepojiť rastúci objem nového poznania s uplatnením tohto poznania v podnikaní. Nie je náhoda, že ešte pred vznikom priemyselnej revolúcie bola Británia aj kolískou demokracie, teda inštitucionálneho usporiadania založeného na rešpektovaní politickej slobody. Priemyselná revolúcia vznikla práve v Británii, pretože britské inštitúcie dovolili novým myšlienkam rozvrátiť staré poriadky. Inými slovami, umožnili otvorenú súťaž, ktorá bola dovtedy obmedzovaná odporom cechov, tradícií či monarchov. A táto súťaž viedla k uplatneniu inovácií, ktoré boli najúčinnejším prostriedkom na úspech v konkurenčnom prostredí.