kým susedné štáty zažívajú neustály rast využívania tejto formy energie, u nás sa za posledných 20 rokov nepodarilo postaviť novú veternú elektráreň.

Keď v júli tohto roka Donald Trump navštívil Škótsko, aby si zahral golf a popritom sa stretol s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a britským premiérom Keirom Starmerom, varoval Európu pred dvoma vecami – migráciou a veternými turbínami. Podľa neho sú veterné elektrárne drahé a narúšajú vzhľad krajiny.

veterné elektrárne tu (ne)chceme

Tento postoj nie je u Trumpa ničím novým – už v minulosti mal poznámky k „veterným mlynom“, dokonca sa jedna z jeho spoločností neúspešne pokúšala zablokovať výstavbu veterných turbín v Škótsku, kde vlastní golfové ihriská. Trump tiež počas svojho prvého funkčného obdobia tvrdil, že hluk z turbín môže spôsobovať rakovinu a znižuje hodnotu nehnuteľností v ich okolí až o 75 %. Jeho vyjadrenia síce môžu vyznieť úsmevne, no pri pohľade na inštalovanú kapacitu veterných elektrární na Slovensku to vyzerá tak, že podobné názory panujú aj u nás. Podľa prieskumov by však až 61 % Slovákov nemalo problém s veternou elektrárňou vo svojom okolí. Realita ale ukazuje, že sa prieskumy asi robili na inej vzorke respondentov, než na občanoch alebo starostoch, pri ktorých sa výstavba reálne plánuje. Práve z týchto lokalít totiž zaznieva najviac odmietavých hlasov. Dá sa povedať, že so zanedbateľným inštalovaným výkonom okolo 3 MW – čo predstavuje menej než 0,01 % celkovej inštalovanej kapacity všetkých zdrojov na Slovensku – v tomto segmente výroby elektrickej energie nieže zaostávame, ale v podstate úplne absentujeme. Môžeme si tak pridať ďalšiu metriku, v ktorej obsadzujeme posledné priečky v Európe. Medzi obnoviteľnými zdrojmi tak u nás dominujú vodné elektrárne, dopĺňané inštalovanými kapacitami na využitie biomasy a solárnej energie. Dôvodom pritom nie je len nezáujem či priam odpor obyvateľov, ale aj legislatívne bariéry a pomalý proces schvaľovania.

TÝŽDEŇ/ZDROJ OKTE

 

vhodná je až pätina územia

Hoci Slovensko nemá prístup k pobrežiu, a tak môžeme na megaprojekty ako Baltic Power nášho severného suseda zabudnúť, disponujeme dostatočným potenciálom na rozvoj veternej energie, porovnateľným s Českom alebo Rakúskom. Rakúsko, kde v súčasnosti funguje okolo 1 500 veterných elektrární s kapacitou až 4 000 MW, plánuje ich ďalšie rozširovanie.