napriek rastúcej dostupnosti investičných nástrojov zostáva veľká časť obyvateľstva voči investovaniu rezervovaná. Príčiny tejto opatrnosti je možné hľadať aj v historickej skúsenosti s kauzami nebankových subjektov, ktoré mnohých pripravili o úspory.

inflácia nad úrovňou štyroch percent

Dnešná investičná klíma je síce dynamická, no zároveň čoraz menej prehľadná. Investičné produkty sú propagované z každej strany – od agresívnych marketingových kampaní až po tzv. finfluencerov, ktorí sa často pohybujú na hrane legálnosti a sľubujú rýchle zisky bez dôrazu na riziká. V prostredí nízkej finančnej gramotnosti tak nie je prekvapením, že mnohí Slováci zaujímajú defenzívny postoj – nedôverujú nikomu a svoje peniaze radšej nechávajú ležať na účtoch. Podľa údajov Národnej banky Slovenska patríme aj naďalej medzi krajiny eurozóny s najvyššou mierou inflácie. Kým priemerná medziročná inflácia v eurozóne dosiahla v auguste 2,1 %, na Slovensku sa aj po miernom spomalení už dlhšie drží nad štyrmi percentami.

Vyššiu infláciu momentálne evidujú len Estónsko a Chorvátsko. V takomto nastavení tak platí základné pravidlo: kapitál, ktorý leží nečinne na účte, stráca svoju hodnotu. Úspory síce na papieri ostávajú rovnaké, no za rovnaké peniaze si v budúcnosti kúpime menej. Ani tí, ktorí využijú ponuku termínovaných vkladov, si veľmi nepolepšia.