vychádza pritom z kombinácie štatistických údajov a odpovedí z prieskumov od 6 162 to manažérov.
Finančné zabezpečenie a hmotné výhody sa v súčasnosti najčastejšie uvádzajú ako rozhodujúce faktory pre sťahovanie manažérov, čo je v kontraste s obdobím pred pandémiou COVID-19, keď sa kvalita života, kultúrna a jazyková príbuznosť prostredia umiestnili vyššie. Tento posun je najvýraznejší v Jordánsku (46.), Írsku (14.) a Kórejskej republike (37.), ale zahŕňa ekonomiky rôznych veľkostí a s rôznym stupňom prosperity na celom svete.
Autori rebríčka – výskumníci zo Svetového centra konkurencieschopnosti IMD (WCC) – tvrdia, že je to výsledok dokonalej búrky kríz, od vojen v Európe a na Blízkom východe až po vojny v Európe a na Blízkom východe, zrýchlenie inflácie a rastúce ceny potravín a energií. Mladší manažéri do 40 rokov, ktorí vo svojej kariére prežili dve recesie, sú finančne opatrnejší a menej ochotní riskovať medzinárodné sťahovanie bez zaručenej finančnej odmeny.
Nová štúdia, white paper, pod názvom "Nová ekonomika mobility top manažérov v neistom svete" bola publikovaná ako návod na pochopenie toho čo má vplyv na rozhodnutia top manažérov pri sťahovaní do inej krajiny či regiónu. Zaoberá sa regionálnymi trendmi, tým ako reagujú ekonomiky a čo by mali robiť firmy, pričom varuje, že ekonomiky, ktoré zostávajú statické alebo sa nedokážu prispôsobiť, riskujú, že zaostávajú vo svete, v ktorom sú talenty čoraz mobilnejšie, ale aj náročné a žiadané.
"Konkurencieschopnosť pri lákaní talentov zostáva vysoko dynamickou a vyvíjajúcou sa oblasťou, ktorej riadenie si vyžaduje neustálu inováciu politiky, schopnosť reagovať na meniace sa potreby pracovnej sily a schopnosť vyvážiť dlhodobé investície s krátkodobou prispôsobivosťou," povedal José Caballero, hlavný ekonóm WCC.
V celkovom hodnotení si udržalo prvé miesto Švajčiarsko, druhé miesto získalo späť Luxembursko a zo šiesteho na tretie miesto sa dostal Island. Štvrté miesto obsadil Hongkong, ktorý sa zlepšil o päť priečok, čo je najlepšie postavenie tejto krajiny v tomto rebríčku v histórii.
Prvýkrát sa do top 10 dostali Spojené arabské emiráty, ktoré sa umiestnili na deviatej priečke. Zlepšenie tejto krajiny v poslednom období signalizuje rýchle zlepšenie politík v SAE zameraných na talenty, infraštruktúru a medzinárodnú atraktivitu.
Na siedmej priečke sa umiestnil Singapur, ktorý za rok klesol o päť miest, top manažéri v prieskume vysoko hodnotia úroveň zručností získaných v základnom a strednom vzdelávaní a 36 % absolventov univerzít sa špecializuje na prírodné vedy.
Spojené arabské emiráty a Hongkong priťahujú veľké množstvo prichádzajúcich študentov zo zahraničia a vyznačujú sa vysoko konkurenčným súkromným sektorom a vynikajúcimi akademickými výsledkami.
Podľa zistení je medzinárodná mobilita študentov základom budúcich stratégií lákania talentov a krajiny ako Kanada (11.) a Nemecko (13.) nielenže priťahujú zahraničných študentov, ale úspešne ich integrujú do svojich trhov práce a budujú tak dlhodobé toky kvalifikovaných talentov.
Slovensko sa v najnovšom rebríčku porovnávajúcom schopnosť krajín lákať talenty umiestnilo na 58. mieste zo 69 hodnotených krajín, v odlive mozgov sme úplne najhorší.
„Tento výsledok v podstate kopíruje nelichotivé umiestnenie Slovenska v hlavnom rebríčku konkurencieschopnosti IMD, v ktorom sa v júni 2025 Slovensko umiestnilo na 63. priečke zo 69 hodnotených krajín. Časť použitých indikátorov hodnotí výkonnosť vlád a vládnych politík a časť výkonnosť firiem v troch oblastiach: investície do talentov a ich rozvoj, atraktívnosť pre talenty a pripravenosť pre talenty. Výsledky potvrdzujú, že v súboji o talenty zaostávame tak na vládnej ako aj podnikovej úrovni. Na úplne poslednom mieste sme skončili pri odlive mozgov, veľmi zle dopadlo aj hodnotenie vysokých škôl (68. miesto), ale aj základných a stredných škôl (65. miesto) z hľadiska potrieb konkurencieschopnej ekonomiky,“ skonštatoval Ján Oravec, predseda Inštitútu slobody a podnikania, ktorý je exkluzívnym partnerom IMD pre Slovenskú republiku v projekte World Talent Ranking 2025.
Pri bližšom pohľade na jednotlivé indikátory je možné identifikovať tieto silnejšie a slabé stránky Slovenska v medzinárodnom porovnaní:
Investície a rozvoj (Investment & Development)
Táto oblasť hodnotí investície do vzdelávania, zdravotníctva a pracovnej sily. Slovensko sa v nej umiestnilo na 48. mieste zo 69 krajín.
Tri najlepšie umiestnenia:
Tri najhoršie umiestnenia:
Príťažlivosť (Appeal)
Táto oblasť meria faktory ako mzdy, kvalita života a daňové zaťaženie pre prilákanie talentov. Slovensko dosiahlo 64. miesto, z čoho vyplýva nedostatočná atraktívnosť Slovenska pre zahraničných expertov. V kontexte správy je zdôraznené, že v neistom svete (vojny, inflácia) top manažéri vyžadujú silné finančné stimuly, čo Slovensko v niektorých aspektoch spĺňa, ale zaostáva v kvalite života a tzv. brain drain, odlive mozgov.
Tri najlepšie umiestnenia:
Tri najhoršie umiestnenia:
Pripravenosť (Readiness)
Táto oblasť hodnotí dostupnosť zručností, vzdelanie a medzinárodnú skúsenosť. Slovensko je na 60. mieste, čo poukazuje na nedostatky v adaptácii na globálne trendy. Správa varuje, že ekonomiky krajín ako je Slovensko, ktoré sa nedokážu prispôsobiť mobilite talentov, riskujú zaostávanie; mladší manažéri sú opatrní a vyžadujú vyššie finančné istoty.
Tri najlepšie umiestnenia:
Tri najhoršie umiestnenia: