dilema králika Oswalda

Štúdio Disney, globálny gigant zábavného priemyslu, už mesiace experimentuje s využitím umelej inteligencie v rôznych fázach tvorby vrátane tzv. deepfake technológie (vytváranie digitálne upravených obrazov alebo videí, v ktorých je tvár jednej osoby nahradená inou). Jedným z projektov, kde mala byť využitá, je aj hraná adaptácia filmu Moana (v slovenskej distribúcii uvedená ako Vaiana), v ktorej jednu z hlavných postáv stvárňuje Dwayne Johnson. Kvôli jeho časovému vyťaženiu a natáčaniu vo viacerých lokáciách naraz, ho mal v niektorých scénach nahradiť jeho bratranec a dlhoročný dablér Tanoai Reed, pričom tvár známeho herca by bola následne nahradená digitálne. Samotný Johnson súhlasil, no napriek tomu, že štúdio do príprav investovalo nemalé prostriedky, napokon od zámeru ustúpilo. V čase, keď umelá inteligencia dokáže skrátiť postprodukciu filmov takmer o polovicu a výrazne optimalizovať náklady, sa možnosť „digitálne“ zapojiť herca na viacerých miestach naraz javila ako ďalší logický krok. Problém však predstavovala otázka vlastníctva takto vygenerovaného obsahu, keďže Disney nemalo jasno v tom, kto okrem samotného štúdia by s ním mal právo narábať. 

Situáciu vyhrotil aj súdny spor Disney a NBC Universal, ktorí podali žalobu na spoločnosť Midjourney – jedného z lídrov v oblasti generatívnej umelej inteligencie špecializujúcej sa na tvorbu vizuálneho obsahu. V žalobe tvrdia, že spoločnosť neoprávnene trénovala svoje modely práve na postavách, ako napr. Mickey Mouse, Homer Simpson alebo Darth Vader, ktoré vlastnia spomínané štúdiá. Tieto v žalobe obviňujú spoločnosť Midjourney zo systematického porušovania autorských práv pri trénovaní svojich generatívnych modelov vrátane plagiátorstva ikonických filmových postáv a vizuálov. Midjourney, ktorej príjmy z takejto tvorby presahujú stovky miliónov dolárov ročne, sa bráni tvrdením, že duševné vlastníctvo nie je absolútne a že tréning umelej inteligencie si nevyhnutne vyžaduje prístup k rozsiahlym dátovým súborom – vrátane diel, ktoré sú chránené autorským právom. Paradoxom je, že podobný scenár zažil pred skoro sto rokmi aj samotný Walt Disney. V dvadsiatych rokoch minulého storočia, keď kreslil príbehy o králikovi Oswaldovi (v origináli Oswald the Lucky Rabbit), sa Disney ocitol v spore práve s Universal Studios, tým istým štúdiom, s ktorým dnes spoločne Midjourney žalujú. Universal bol vtedy nielen distribútorom Oswaldových príbehov, ale vlastnil aj práva na samotnú postavu. Disney, v snahe získať väčšiu kontrolu nad svojou tvorbou, vytvoril novú ikonickú postavu – Mickeyho Mousa –, ktorá sa následne stala symbolom jeho spoločnosti. O 100 rokov neskôr sa karta obracia a dnes je to práve Disney, kto bojuje o svoje vlastníctvo. Keďže legislatíva nestíha reagovať na rýchlosť technologického vývoja, právna neistota v oblasti generatívnej umelej inteligencie sa stáva čoraz väčším problémom aj pre iné spoločnosti.