Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hranice pokroku

.boris Daru .ekonomika .spoločnosť

Čína zvažuje miliardové objednávky pre svoj letecký sektor, pád Evergrande ukazuje slabiny jej ekonomiky a na druhej strane Pacifiku môže spor o ikonické postavičky predefinovať pravidlá v zábavnom priemysle.

Hranice pokroku FOTO WIKIMEDIA COMMONS Walt Disney a Universal, ktorí sa sporili kvôli právam na králika Oswalda, sa dnes spojili v súdnom spore proti Midjourney.

dilema králika Oswalda

Štúdio Disney, globálny gigant zábavného priemyslu, už mesiace experimentuje s využitím umelej inteligencie v rôznych fázach tvorby vrátane tzv. deepfake technológie (vytváranie digitálne upravených obrazov alebo videí, v ktorých je tvár jednej osoby nahradená inou). Jedným z projektov, kde mala byť využitá, je aj hraná adaptácia filmu Moana (v slovenskej distribúcii uvedená ako Vaiana), v ktorej jednu z hlavných postáv stvárňuje Dwayne Johnson. Kvôli jeho časovému vyťaženiu a natáčaniu vo viacerých lokáciách naraz, ho mal v niektorých scénach nahradiť jeho bratranec a dlhoročný dablér Tanoai Reed, pričom tvár známeho herca by bola následne nahradená digitálne. Samotný Johnson súhlasil, no napriek tomu, že štúdio do príprav investovalo nemalé prostriedky, napokon od zámeru ustúpilo. V čase, keď umelá inteligencia dokáže skrátiť postprodukciu filmov takmer o polovicu a výrazne optimalizovať náklady, sa možnosť „digitálne“ zapojiť herca na viacerých miestach naraz javila ako ďalší logický krok. Problém však predstavovala otázka vlastníctva takto vygenerovaného obsahu, keďže Disney nemalo jasno v tom, kto okrem samotného štúdia by s ním mal právo narábať. 

Situáciu vyhrotil aj súdny spor Disney a NBC Universal, ktorí podali žalobu na spoločnosť Midjourney – jedného z lídrov v oblasti generatívnej umelej inteligencie špecializujúcej sa na tvorbu vizuálneho obsahu. V žalobe tvrdia, že spoločnosť neoprávnene trénovala svoje modely práve na postavách, ako napr. Mickey Mouse, Homer Simpson alebo Darth Vader, ktoré vlastnia spomínané štúdiá. Tieto v žalobe obviňujú spoločnosť Midjourney zo systematického porušovania autorských práv pri trénovaní svojich generatívnych modelov vrátane plagiátorstva ikonických filmových postáv a vizuálov. Midjourney, ktorej príjmy z takejto tvorby presahujú stovky miliónov dolárov ročne, sa bráni tvrdením, že duševné vlastníctvo nie je absolútne a že tréning umelej inteligencie si nevyhnutne vyžaduje prístup k rozsiahlym dátovým súborom – vrátane diel, ktoré sú chránené autorským právom. Paradoxom je, že podobný scenár zažil pred skoro sto rokmi aj samotný Walt Disney. V dvadsiatych rokoch minulého storočia, keď kreslil príbehy o králikovi Oswaldovi (v origináli Oswald the Lucky Rabbit), sa Disney ocitol v spore práve s Universal Studios, tým istým štúdiom, s ktorým dnes spoločne Midjourney žalujú. Universal bol vtedy nielen distribútorom Oswaldových príbehov, ale vlastnil aj práva na samotnú postavu. Disney, v snahe získať väčšiu kontrolu nad svojou tvorbou, vytvoril novú ikonickú postavu – Mickeyho Mousa –, ktorá sa následne stala symbolom jeho spoločnosti. O 100 rokov neskôr sa karta obracia a dnes je to práve Disney, kto bojuje o svoje vlastníctvo. Keďže legislatíva nestíha reagovať na rýchlosť technologického vývoja, právna neistota v oblasti generatívnej umelej inteligencie sa stáva čoraz väčším problémom aj pre iné spoločnosti.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite