posadnutosť ekonómov merať hrubý, nie čistý dlh a dávať ho do pomeru k nameranému HPD vedie ekonomickú obec do slepej uličky neúspechov. Na jednej strane sú v optimistickom tábore zoradení analytici a ekonomické think tanky NBS, RRZ a nakoniec aj ECB, na druhej strane sú ekonomickí diletanti v tričkách politických strán, ktorí chcú ohýbať realitu a znásilňovať trh, ekonomiku, podnikateľov a pracujúcich.

Politikom, vláde a poslancom sa darí už dva roky dusiť ekonomiku, no analytici odmietajú vidieť dopredu – ešte aj minulý rok Slovensku predikovali trojpercentné rasty HDP. V realite budeme radi za zlomok ich predikcií a fatálny je trend poklesu rastu HDP na polovicu medzi rokmi 2024 a 2025. Podobne „na polovicu“ sa možno dostaneme aj v roku 2026. To už bude rast HDP len symbolický a na úrovni štatistickej chyby. Zatiaľ som s touto predikciou osamotený, no treba sa pripraviť na najhoršie – a to nebude koniec zlého trendu.

vzorom by malo byť Poľsko, ale je ním Maďarsko

Sám vysoký deficit pritom nemusí byť problém. Dobrým príkladom je náš sused Poľsko. To má už 5 rokov priemerný deficit na úrovni 5 % HDP, v rokoch 2024 a 2025 dokonca 6 %. Poľsko čerpá vysokým tempom eurofondy v desiatkach miliárd eur ročne a spoluúčasťou z vlastných zdrojov buduje novú modernú infraštruktúru, ktorá je základom robustného rastu ekonomiky. Poliaci majú vysoké výdavky na investície na centrálnej úrovni aj na úrovni samospráv. Vidieť to na meniacej sa krajine. A poľská ekonomika už desať štvrťrokov vykazuje rast okolo 3 % medziročne a tempo ešte zvyšuje. Významná časť deficitu je zapríčinená výdavkami na obranu (takmer 5 % HDP), no aj tie majú na domácu ekonomiku pozitívny multiplikačný efekt. A čo Slovensko? Na rozdiel od Poľska máme investície veľmi nízke, samosprávy eurofondy čerpať nemôžu, nevedia a nemajú ani financie na zásadnú spoluúčasť na financovaní nových projektov. Takže tak.