európska únia v rámci novej obchodnej dohody s prezidentom USA Donaldom Trumpom prisľúbila masívne nákupy amerických fosílnych palív, čo vyvoláva vážne obavy o budúcnosť klimatickej politiky bloku. Podľa rámcovej dohody, ktorú lídri oznámili v nedeľu, majú európske firmy v najbližších troch rokoch nakúpiť z USA skvapalnený zemný plyn (LNG), ropu a jadrové palivá v hodnote 750 miliárd dolárov, čím majú nahradiť ruské energetické zdroje.
Mnohí experti však považujú túto sumu za nereálnu a upozorňujú, že o energetickom mixe rozhodujú v konečnom dôsledku trhové mechanizmy, nie politici v Bruseli. Simone Tagliapietra z think-tanku Bruegel navyše upozorňuje, že USA nemusia byť schopné v takom krátkom čase vybudovať potrebné exportné kapacity. Komisia tvrdí, že číslo vychádza z analýzy energetických potrieb EÚ pri postupnom ukončovaní dovozu z Ruska do roku 2027.
Navrhované zvýšenie by znamenalo viac ako strojnásobenie ročných dovozov energie z USA – vlani to bolo približne 70 miliárd dolárov – a predstavovalo by viac ako polovicu celkového dovozu energie do EÚ za minulý rok. Veľká časť nových nákupov by smerovala na dovoz LNG, ktorý sa do Európy prepravuje v kvapalnom stave a následne sa v prístavoch opäť mení na plyn.
USA sú už teraz najväčším dodávateľom LNG do EÚ (asi 50 %), pred Ruskom (20 %), ktorého podiel chce Brusel znížiť na nulu. Environmentálne organizácie však varujú pred masívnym prechodom na americký LNG, ktorý sa často získava hydraulickým štiepením (frackingom) – procesom, ktorý je v mnohých európskych krajinách zakázaný pre jeho negatívny vplyv na klímu a životné prostredie.
„Komisia riskuje, že nahradí jednu deštruktívnu závislosť inou - odpojí sa od Putinovho plynu a napojí sa na Trumpov,“ varovala organizácia Greenpeace. Spoluautor poslednej správy IPCC Francois Gemenne obvinil EÚ z „podriadenia sa“ Trumpovej pro-fosílnej agende. Americký prezident je známy odporom voči obnoviteľným zdrojom a pred stretnutím s Ursulou von der Leyenovou opäť kritizoval veterné elektrárne.
Podľa Aymerica Kouama zo Strategic Perspectives je energetická dohoda s Trumpom „nebezpečná a kontraproduktívna“ a ohrozuje cieľ EÚ stať sa do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou. „Závislosť na USA ako hlavnom dodávateľovi podkopáva stratégiu diverzifikácie, rozvoja obnoviteľných zdrojov a zvyšovania energetickej efektívnosti,“ uviedol.
Európska komisia však tvrdí, že dohoda neohrozuje klimatické ciele: „Tento záväzok nie je v rozpore s našimi strednodobými a dlhodobými cieľmi dekarbonizácie,“ uviedol hovorca. Dohoda prichádza v čase, keď EÚ diskutuje o emisnom cieli na rok 2040. Komisia navrhuje zníženie emisií o 90 % oproti roku 1990, no čelí odporu niektorých členských štátov a rastúcemu skepticizmu voči klimatickej politike.