ten spoločenský zvyšok rovnice – napríklad to, z čoho a ako bol byt postavený, aký má energetický štandard alebo odpad, ktorý vznikol pri jeho výstavbe pred desiatkami rokov – ostáva mimo nášho zorného poľa. Toto uvažovanie je prirodzené a podmienené – my nemáme energiu riešiť široko-spoločenské dopady každého tovaru či služby a developeri nemajú dôvod v letákoch zdôrazňovať uhlíkové stopy materiálov namiesto veľkosti balkóna a parkovacieho miesta zdarma.
Doba však zvykne napredovať aj v časoch, keď po pokroku nenájdeme žiadny trhový dopyt. A napriek tomu, že zákazníci počítajú na stenách skôr zásuvky, ako certifikáty uhlíkovej neutrality, stavebný priemysel napreduje s ňou. Zelené riešenia sa čím ďalej, tým menej podobajú na progresívne ideály a začínajú skôr súznieť s efektivitou – inými slovami, stavebný materiál, doprava a energia sú drahé.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.