Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden Jules. Jeho druhé meno bolo Verne a tak písal verneovky. V jednej z nich vytvoril veľmi vzrušujúci obraz zemského vnútra. Obraz, ktorý vytvára o zemskom vnútri geofyzika, je tiež vzrušujúci, hoci zrejme nie až tak, ako ten Verneov. Z hľadiska vernosti opisu je to naopak. Ten Verneov obraz nie je príliš verný, ten geofyzikálny je oveľa vernejší.

Všetci vieme, že ihla kompasu je zmagnetizovaná. Všetci vieme, že ihla kompasu ukazuje sever. Všetci vieme, že ihla kompasu ukazuje sever preto, lebo je zmagnetizovaná. Ale čo má magnetizmus spoločné so severom? Mach tiež ukazuje sever a nie je nijako zvlášť magnetický.

Zem sa skladá zo zemského jadra, zemského plášťa a zemskej kôry. Odkiaľ to vieme? Nuž, vieme to len z počutia. Nikto z nás tam nebol, nikto z nás to nevidel. Naozaj nikto – ani odborníci. Aj oni to vedia len z počutia.

Prvý skutočne vedecký výpočet veku Zeme urobil v roku 1863 William Thomson. Tento muž bol neskôr za svoje vedecké úspechy povýšený do šľachtického stavu a odvtedy je známy skôr ako lord Kelvin. Jeho výsledok pre vek Zeme sa od dnešnej hodnoty líšil o tisícky percent.

Anglicko, koniec osemnásteho storočia. K osamelej šope pristupuje muž a ďalekohľadom zastrčeným do diery vyvŕtanej v stene pozoruje, čo sa deje vnútri. Keď pozorovanie dokončí, vracia sa do domu a dáva si pozor, aby nikoho nestretol.