Rastlinný čuch

.peter Szolcsányi .časopis .veda 22.02.2015

Nenarástol im nos a predsa vnímajú vône. Nemajú hlasivky a napriek tomu vedia debatovať. Nuž a tieto schopnosti využívajú nielen na synchronizované dozrievanie plodov, ale aj parazitický spôsob života. Rastliny evidentne voňajú (respektíve smrdia). A to nielen nám alebo rôznym iným živočíchom, ale dokonca aj samy sebe. Nejde však o žiaden luxusný rozmar, ba práve naopak. Pričom zďaleka nejde len o šikovný spôsob prilákania opeľovačov, ale aj o sofistikovanú formu chemickej komunikácie, ktorá je pre ne životne dôležitá.

Čo rastliny vidia

.peter Szolcsányi .časopis .veda 14.02.2015

Nemajú oči a predsa vidia. Svetlo je pre ne – na rozdiel od nás – nielen signálom, ale najmä potravou. A to bude dôvod, prečo sú rastliny majstrami v jeho vnímaní a vyhľadávaní.

Modré svetlo

.františek Kundracik ..ako je to (s)právne .veda 13.12.2014

Ako už viackrát v minulosti, aj v tomto roku bola Nobelova cena za fyziku udelená za úspešný výskum v oblasti na prvý pohľad čisto technickej. Išlo o významné zdokonalenie modro svietiacich diód (LED).

Hlavne si to neškrab!

.peter Szolcsányi .časopis .veda 07.12.2014

Túto nepochopiteľnú radu dostal aspoň raz v živote každý, koho niečo ukrutne svrbelo. Ako sa ale dá nepoškrabať, keď je svrbenie už neznesiteľné? A prečo by sme to vlastne (ne)mali robiť?

Môžu byť cigarety aj užitočné?

.peter Szolcsányi .časopis .veda 29.11.2014

Traduje sa taká ľudová hlúposť, že vraj „všetko zlé je na niečo dobré“. Samozrejme, ide o exemplárny oxymoron, pretože iba máločo vskutku zlé môže byť naozaj na niečo dobré.

GPS v mozgu

.peter Jedlička .časopis .veda 22.11.2014

Ako nám mozog pomáha vedieť, kde práve sme? Ako to, že potme trafíme v noci do kúpeľne? Máme v hlave kompas? Ako to súvisí s Kantom? Prečo majú alzheimeroví pacienti problémy s orientáciou?

Rovnomerne priamočiaro

.vladimír Černý .časopis .veda 16.11.2014

Spomínate si na Newtonov zákon zotrvačnosti, ktorý nás učili v škole? Teleso zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, kým nie je nútené vonkajšími silami svoj stav zmeniť. Poučka ako básnička. Upozorňuje na zmenu poznania od Aristotela k Newtonovi. Aristoteles tvrdil, že aby sa teleso hýbalo (malo nejakú rýchlosť), musí naň niekto pôsobiť silou. Odpozorované na volských záprahoch. Newton to opravil tak, že dôsledkom sily nie je rýchlosť, ale zrýchlenie. Ak nepôsobí sila, teleso si udržiava (zotrvačnosťou) stálu rýchlosť. Pri volskom záprahu to tak nevidíme. Na voz pôsobí popri ťažnej sile volov aj ďalšia sila, trenie. Trenie záprah zastaví, keď voly prestanú ťahať.

Objav, ktorý nebol

.vladimír Balek .časopis .veda 25.10.2014

Na jar prišla z výskumnej stanice na južnom póle správa, že tamojší astronómovia objavili v rádiových vlnách z vesmíru stopy po gravitačných vlnách. Bola z toho veľká sláva. Po pol roku je všetko inak. A môže za to nočná mora každej gazdinky. Prach.

Tri hlavy draka

.časopis .veda 19.10.2014

Vydavateľ .týždňa pripravuje už tretiu knihu textov z rubriky .veda. Vyjde začiatkom novembra a bude sa volať Tri hlavy draka. Prečo práve tak, o tom hovorí úvod knihy, ktorý vám teraz ponúkame.

Cena za chuť?

.časopis .veda 05.10.2014

V minulom čísle sa s nami Peter Celec podelil o svoj tip na Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu. A keďže tohtoročnú Nobelovu cenu v tejto kategórii oznámia presne v deň, keď vyjde toto číslo, skúsime pridať ešte jeden tip.