Film Apollo 13 bol pre mňa ako splnený sen. Veci, ktoré som si dovtedy mohol len predstavovať podľa prečítaných kníh a fotografií, vďaka úsiliu a nasadeniu vesmírneho „nerda“ Toma Hanksa ožili v podobe, ktorú ani samotní astronauti nedokázali odlíšiť od originálu.

Prečo je krv červená? Pretože obsahuje červené krvinky. Prečo sú červené krvinky červené? Pretože obsahujú hemoglobín. Prečo je hemoglobín červený? Pretože obsahuje železo. A prečo je železo červené? Železo nie je červené.

Železa je na svete veľa (za to nemôžu jeho atómy, ale ich jadrá). Pre človeka je železo užitočné (za to nemôžu jadrá, ale celé atómy). Do ľudských dejín vstúpilo len celkom nedávno (za to môžu tiež jeho atómy, ale inak). A keď už vstúpilo, zanechalo za sebou výrazné stopy. Napríklad v Afrike.

Železo je lacné pre to isté, prečo je zlato drahé. Príčiny sú naozaj úplne rovnaké, aj keď dôsledky sú celkom opačné. Ako je to možné? Nuž, ako hovorí John Travolta v Pulp Fiction: najzábavnejšie sú tie drobné rozdiely.

Dr. Wendy A. Suzuki je profesorka neurológie a psychológie na Newyorskej univerzite, venuje sa plasticite mozgu. V poslednej dobe rieši otázku, ako mozgu pomáha aeróbne cvičenie, a dochádza k pozoruhodným záverom.

Aj v mikroskopickom svete existujú zločiny. Bunky si navzájom kradnú zdroje energie. Malé elektrárne sa pašujú pomocou nanotunelov. V kriminálnom prostredí vynikajú nádorové bunky. Ich expanzia si vyžaduje veľké energetické porcie.

Každý z nás, kto niekedy v živote použil Wi-Fi (či iba počúval rádio), má skúsenosť s tým, že bezdrôtový prenos informácií je určitým spôsobom limitovaný vzdialenosťou a prekážky mu spôsobujú problémy.

Prvý prípad smrteľnej nákazy slzovičkovkou na Slovensku nie je dôvodom na paniku, zato je dobrou príležitosťou na diskusiu o biológii, osobnej aj verejnej hygiene a trochu aj o tom, čo nám môžu priniesť zmeny globálnej klímy. Na otázky odpovedá popredný slovenský parazitológ z Trnavskej univerzity František Ondriska.

Bunkovej terapii sa zatiaľ veľmi nedarí v liečbe ochorení mozgu. Napriek tomu servisná výmena starých buniek za nové naďalej púta pozornosť. Po rokoch sa do služby opäť hlásia kmeňové bunky. Výsledky sú vedecky lákavé, ale využitie v klinickej praxi je v nedohľadne.

Vírusy nášmu životu neprospievajú. A ich večné hranie sa s našou imunitou môže mať nebezpečné konzekvencie. Jedným z dôsledkov je aj nezvratné poškodenie mozgu. Stanú sa herpesvírusy ďalším rizikovým faktorom demencie?