Všetci vieme, že Pepek námorník jedol špenát preto, aby mal silu. Všetci vieme, že tú silu mu špenát dáva preto, lebo obsahuje veľa železa. Všetci tiež vieme, že železa v skutočnosti až tak veľa neobsahuje a že mýtus o železe v špenáte vznikol zle umiestnenou desatinnou čiarkou. Lenže aj to je mýtus.

Skôr, než sa ktokoľvek pustí do čítania, musím všetkých upozorniť, že tento text radšej vlastne vôbec nemal vzniknúť. Je to najmä preto, že sa v ňom bude prelínať autorova ignorancia (v prvej časti textu) s autorovou nevedomosťou (v druhej časti textu).

Film Apollo 13 bol pre mňa ako splnený sen. Veci, ktoré som si dovtedy mohol len predstavovať podľa prečítaných kníh a fotografií, vďaka úsiliu a nasadeniu vesmírneho „nerda“ Toma Hanksa ožili v podobe, ktorú ani samotní astronauti nedokázali odlíšiť od originálu.

Prečo je krv červená? Pretože obsahuje červené krvinky. Prečo sú červené krvinky červené? Pretože obsahujú hemoglobín. Prečo je hemoglobín červený? Pretože obsahuje železo. A prečo je železo červené? Železo nie je červené.

Železa je na svete veľa (za to nemôžu jeho atómy, ale ich jadrá). Pre človeka je železo užitočné (za to nemôžu jadrá, ale celé atómy). Do ľudských dejín vstúpilo len celkom nedávno (za to môžu tiež jeho atómy, ale inak). A keď už vstúpilo, zanechalo za sebou výrazné stopy. Napríklad v Afrike.

Železo je lacné pre to isté, prečo je zlato drahé. Príčiny sú naozaj úplne rovnaké, aj keď dôsledky sú celkom opačné. Ako je to možné? Nuž, ako hovorí John Travolta v Pulp Fiction: najzábavnejšie sú tie drobné rozdiely.

Dr. Wendy A. Suzuki je profesorka neurológie a psychológie na Newyorskej univerzite, venuje sa plasticite mozgu. V poslednej dobe rieši otázku, ako mozgu pomáha aeróbne cvičenie, a dochádza k pozoruhodným záverom.

Aj v mikroskopickom svete existujú zločiny. Bunky si navzájom kradnú zdroje energie. Malé elektrárne sa pašujú pomocou nanotunelov. V kriminálnom prostredí vynikajú nádorové bunky. Ich expanzia si vyžaduje veľké energetické porcie.

Každý z nás, kto niekedy v živote použil Wi-Fi (či iba počúval rádio), má skúsenosť s tým, že bezdrôtový prenos informácií je určitým spôsobom limitovaný vzdialenosťou a prekážky mu spôsobujú problémy.

Prvý prípad smrteľnej nákazy slzovičkovkou na Slovensku nie je dôvodom na paniku, zato je dobrou príležitosťou na diskusiu o biológii, osobnej aj verejnej hygiene a trochu aj o tom, čo nám môžu priniesť zmeny globálnej klímy. Na otázky odpovedá popredný slovenský parazitológ z Trnavskej univerzity František Ondriska.