Krivky dopytu a ponuky sú už stopäťdesiat rokov považované za základné nástroje ekonomickej teórie. A pritom tie krivky neexistujú. Toto tvrdenie môže na prvé počutie znieť rovnako bláznivo ako plochá Zem alebo škodlivosť očkovania, ale krivky dopytu a ponuky sú naozaj len prízraky sídliace v základoch modernej ekonomickej vedy.

Aký tvar má mať detská šmykľavka, aby sme sa po nej dostali z horného bodu do dolného čo najrýchlejšie? Ak si myslíte, že odpoveď je jednoduchá, mýlite sa. Teda, tá odpoveď sa dá pomerne jednoducho sformulovať, ale nie je jednoduché dokázať, že je to naozaj správna odpoveď.

Už niekoľkokrát sme v tejto rubrike spomínali, že akýmsi neoficiálnym logom vedy je kresba atómu s eliptickými dráhami elektrónov. A hovorili sme aj, že táto kresba je v nejakom zmysle úplne chybná. Oveľa lepším logom vedy by bola samotná elipsa.

Do slovenských kín vstúpil celkom nenápadne francúzsky film Bolero. Maurice Ravel stvoril dielo plné vášnivých emócií, hoci sám ich nedokázal prežívať. Magnum opus prilákal pozornosť lekárskej komunity. Ravel totiž trpel zriedkavou formou demencie.

Spomeniete si, kedy vám prvýkrát v živote niekto povedal, že Edison vynašiel žiarovku, že Alexander Graham Bell vynašiel telefón, prípadne, že Gutenberg vynašiel kníhtlač? Zrejme to bolo niekedy v období základnej alebo strednej školy, kde ste sa postupne dozvedeli ďalšie fakty – že Newton objavil gravitáciu, že Watt vynašiel parný stroj a Nobel vynašiel dynamit. A jediný problém tohoto celého je, že vás to naučili zle.

Všetci vieme, že Pepek námorník jedol špenát preto, aby mal silu. Všetci vieme, že tú silu mu špenát dáva preto, lebo obsahuje veľa železa. Všetci tiež vieme, že železa v skutočnosti až tak veľa neobsahuje a že mýtus o železe v špenáte vznikol zle umiestnenou desatinnou čiarkou. Lenže aj to je mýtus.

Skôr, než sa ktokoľvek pustí do čítania, musím všetkých upozorniť, že tento text radšej vlastne vôbec nemal vzniknúť. Je to najmä preto, že sa v ňom bude prelínať autorova ignorancia (v prvej časti textu) s autorovou nevedomosťou (v druhej časti textu).

Film Apollo 13 bol pre mňa ako splnený sen. Veci, ktoré som si dovtedy mohol len predstavovať podľa prečítaných kníh a fotografií, vďaka úsiliu a nasadeniu vesmírneho „nerda“ Toma Hanksa ožili v podobe, ktorú ani samotní astronauti nedokázali odlíšiť od originálu.

Prečo je krv červená? Pretože obsahuje červené krvinky. Prečo sú červené krvinky červené? Pretože obsahujú hemoglobín. Prečo je hemoglobín červený? Pretože obsahuje železo. A prečo je železo červené? Železo nie je červené.

Železa je na svete veľa (za to nemôžu jeho atómy, ale ich jadrá). Pre človeka je železo užitočné (za to nemôžu jadrá, ale celé atómy). Do ľudských dejín vstúpilo len celkom nedávno (za to môžu tiež jeho atómy, ale inak). A keď už vstúpilo, zanechalo za sebou výrazné stopy. Napríklad v Afrike.