V celej Amerike sa 28. marca konali protesty No Kings proti politike Donalda Trumpa. Svetoznáma historička Marci Shore sa zúčastnila na proteste v Pittsburghu a podelila sa s .týždňom o svoje dojmy slovne aj fotograficky.

Donald Trump má dnes také nízke voličské preferencie, že keby sa voľby konali teraz, určite by sa nestal prezidentom. Ale čo ukáže budúcnosť?

Americká zahraničná politika sa 28. februára, keď Donald Trump rozpútal svoju vojnu proti Iránu, ocitla v maximálnom chaose.

Izrael a USA sa rozhodli zaútočiť na Irán a začali rovno zabitím vrcholných predstaviteľov štátu. Zdôvodnenie vojnovej operácie a jej možné ciele sa dozvedáme až dodatočne. Do akej miery môže účel svätiť prostriedky?

Nikdy pred Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou nebola atmosféra taká napätá. Prejav amerického ministra zahraničia Marca Rubia na chvíľu povzbudil, ale rozklad Západu zostáva neúprosnou realitou – potvrdila to aj Budapešť.

Po stredoeurópskych revolúciách v roku 1989 bolo najväčším omylom myslieť si, že dejiny sa zastavili. Zrýchlili sa a v roku 2026 je už celkom zrejmé, že svet sa nachádza v ďalšom prechodovom období.

Rusi ceria zuby, ukazujú jadrovú strelu s plochou dráhou letu, jadrové torpédo na rádioaktívne cunami a sociálne siete zaplavuje ruská propaganda. Namiesto obáv a paniky by sme si mali v pokoji sadnúť a racionálne si vyhodnotiť túto reflexívnu kampaň.

Americká politika voči Taiwanu bola desiatky rokov podobná mimoriadne úspešnému chodeniu po napnutom povraze. Jej podstatou bola doktrína „strategickej nejednoznačnosti“.

Matovičovsko-hegerovská vláda dokázala za dva roky prešustrovať svojou absurdnou politikou veľkú časť dôvery svojich voličov, pre ktorých sa stali Matovič s Hegerom a Sulíkom ešte horší ako Fico.

Dva roky štvrtej vlády Smeru nie sú ničím prekvapujúce. Nepriniesli žiadnu dôležitú reformu zaostávajúcich sektorov, zato priniesli najväčšiu mieru rozoštvania verejnosti, akej bol Smer doteraz schopný, a tiež najväčší odklon Slovenska od slobodného sveta.