„Juraj Turzo, oravský gróf, čo slávny bol vo svete, ale i palatín, zástupca kráľa v kráľovstve, zhynul predčasnou smrťou a teraz v takejto spočíva truhle. Jeho najväčšou starosťou boli poctivá zbožnosť a spravodlivosť a dobre vládcovi slúžiť, ba i v želanom mieri strážiť domáci kozub, poskytnúť pomoc dobrým a prísne vinníkov trestať.“

„Bože, požal toho smútku žalostného, co zlobiví lidé učinili sú mne, beze všej príčíny mej, zarmútili serdce mé, milost sú zrušili.“

„Ľud uhorský uvalil na nás ťarchu panovania. Uvedomujúc si svoju slabosť, trvali sme na tom, aby vláda inému oddaná bola. Konečne však privolili sme k tomu, lebo našou najhlavnejšou úlohou vždy bolo ochraňovať veci verejné a vieru kresťanskú voči Turkom.“

O tomto kráľovi hovorili súčasníci, že všetko na ňom bolo predčasné. Predčasne sa narodil, predčasne začal hovoriť, predčasne ho korunovali za kráľa, predčasne sa oženil, predčasne začal šedivieť a predčasne aj zomrel.

Meno autora najväčšieho gotického oltára v Európe poznáme len vďaka epitafu kamenára Martina Urbanovitza z roku 1621, ktorý sa pôvodne nachádzal na vonkajšej stene južnej predsiene Chrámu svätého Jakuba v Levoči.

„V takom veľkom zhromaždení totiž jediný kráľ Matej ovládal slovenský jazyk a slovenský jazyk sa v podstate málo odlišuje od poľského, je však značne odlišný vo výslovnosti.“

„Žigmund si do vysokého veku udržal majestátny vzhľad. Svojou priateľskosťou si získal každého, s kým prišiel do styku. Jeho vysoká postava, svetlé vlasy a dlhá, pestovaná brada mu dodávali niečo veliteľské a podmanivé. Jeho vystupovanie ho predurčovalo na to, že bol od začiatku považovaný za kráľa kráľov.“

„Na vysočinách zámku, na Trenčíne / sedí si Matúš, jako pán si tróni, / čokoľvek žije v považskej doline, / pánovi Váhu všetko sa to kloní / a vlny Váhu, kadekoľvek plujú / jeho meno, moc, slávu oznamujú.“

„Ondrej, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Bosny, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým v Krista veriacim, ktorí nazrú do tejto listiny, pozdrav v (mene) Spasiteľa.“

Reginam occidere nolite timere bonum est si omnes consentiut ego non contradico. Táto latinská veta v preklade znamená: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám bude dobre ak všetci súhlasia ja nie som proti.“