Cárovná Katarína Veľká vymazala aj posledné zvyšky tradície ukrajinskej samosprávy. Je čas prehodnotiť odkaz tejto vládkyne vo svetle brutality Ruska.

Na začiatku 18. storočia bol Londýn so svojimi 575 000 obyvateľmi najväčšou metropolou na svete. Nebol len najväčším, ale aj najvzrušujúcejším mestom. Z jeho prístavu plávali lode do celého sveta, od Fínska po Zanzibar, od Madeiry po Karibik, Nové Anglicko a Kanadu.

V nedeľu 13. mája 1787 vyplávala z anglického prístavu Portsmouth neobvyklá flotila. Tvorilo ju jedenásť plachetníc. Jej cieľom bolo Európanmi dovtedy neobývané územie na austrálskom kontinente (dnešný Nový Južný Wales) a jej účelom bolo vytvoriť na tomto území trestaneckú kolóniu.

Kto boli ženy v minulosti? Ako sa utvárala ich identita a čo si o nich mysleli muži v priebehu dejín? Tak trochu do toho môžeme nazrieť vďaka jednej interesantnej knihe a jej ešte interesantnejšej autorke.

„Hlavným pitivom, ktoré na ostrove vyrábajú, je Rumbullion, alias Zabijak, ten robia z destilovanej cukrovej trstiny, štipľavý to a príšerný nápoj.“ Táto prvá zmienka o rume je z roku 1651, pochádza z ostrova Barbados.

Keď Henry Hudson, známy cestovateľ a objaviteľ, skúmal v roku 1609 ostrov medzi dvomi riekami, z ktorých jedna nesie dnes jeho meno, stretol na ňom skupinu Indiánov z kmeňa Lenape. Ako bolo zvykom, ponúkol im drink.

Po sériách článkov v .týždni o pive a o víne, ktoré potom vyšli aj knižne ako Historky k pollitru (W PRESS, 2020) a Historky k poháru vína (W PRESS, 2021), skúsme ako prirodzené pokračovanie sériu o destilátoch.

Jednoduchý, ale veľmi pôsobivý nápad – k historickým fotografiám Bratislavy pridať súčasné fotky z identických miest a tak systematicky zmapovať premeny mesta – doviedol fotograf a fanúšik histórie Ľubomír Deák do veľmi príťažlivej podoby. Takéto dvojičky sú veľmi výpovedné a zachytávajú chcené i nechcené premeny Bratislavy v porovnaní so súčasným pohľadom.

Len máloktorá politická dohoda v našich dejinách napĺňa ducha sviatkov do takej miery ako tá „Vianočná“, ktorá bola uzatvorená koncom roka 1943 medzi predstaviteľmi občianskeho a komunistického protifašistického odboja.

Asi málokto na Slovensku nevie, že existuje Univerzita Komenského v Bratislave. Universitas Comeniana Bratislavensis. Kto však bol Jan Amos Komenský, ktorého meno nesie, prečo tohto mysliteľa 17. storočia nazývane otcom moderného vzdelávania – a v čom je inšpiráciou aj pre túto dobu?