„Tento kameň hlása rodu Jakubovmu, že veľká je sláva tejto hrobky, sláva Izraela napĺňa túto hrobku, lebo v nej sa nachádza hrob muža Hospodinovho. Ona je miestom jeho odpočinku a jeho meno je väčšie ako ostatných, koruna krásy Pressburgu a nádhera jeho pokolení.“

„Stál nám dopredku vysokoučení / mnohovelební pán Anton Bernolák, / písma vúdce, národu verní rodák, / on volá, mňa nasledujte Slováci / slovenskú reč a písmo milujíci.“

„Čo sa slowenskího gazika, ňimž píssem doťiče, uznám; že sa mi chibi ňegaké nadhoďiť múžú; ale spolu dufám, a smele gistý gsem: že mi ge geden-každý múdrý odpusťí.“

„Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúce z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne. Francúzskymi úradmi bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar.“

„Tu odpočíva vladár, ktorý napriek svojim najlepším úmyslom nedokázal presadiť žiaden zo svojich plánov.“

„Hovoriaci stroj... nevydávam za zariadenie vyslovujúce dokonale a zreteľne slová. No dúfam, že nebudem obvinený z priveľkej samoľúbosti, ak vyslovím domnienku, že tento stroj aj napriek svojej nedokonalosti môže byť aspoň dobrým základom pre dokonalý hovoriaci stroj.“

Jeden z maďarských súputníkov hrdinu tohto rozprávania ho nazval „tót Sokratés“, v preklade „slovenský Sokrates“. Autor tohto pomenovania to myslel viac-menej ironicky. Nepatrilo sa, aby takým významným a okolie prečnievajúcim vzdelancom na dvore Márie Terézie bol „nemaďar“. Napodiv toto pomenovanie časom stratilo svoj ironický podtón, a tak sa dnes môžeme spokojne hrdiť slovenským Sokratom.

„Ako kráľ som mal v cisárovnej a kráľovnej ambicióznu a pomstychtivú nepriateľku, o to nebezpečnejšiu, že to bola žena, nezmieriteľná a neoblomná vo svojich názoroch... Viedol som s ňou vojny, ale nikdy som nebol jej nepriateľom.“

Na bratislavskom korze, na Michalskej ulici číslo 7, stojí honosný štvorpodlažný renesančný palác. Nedávna rekonštrukcia mu dala bielo-šedú fasádu a mohutný šedý kamenný portál. Za socializmu v nej sídlilo kníhkupectvo vydavateľstva Naše vojsko, dnes je tam značkový butik s dámskymi kabelkami. Tento palác, jeden z najkrajších na celom korze, poznajú Bratislavčania pod menom Segnerova kúria.

„Týmto miestom prechádzal Bratislavský poludník orientovaný na severovýchodnú vežu Bratislavského hradu, ktorý určil v r. 1733 Samuel Mikovíni (1686 – 1750 ) ako základný poludník zemepisnej siete pre ním vyhotovené astronomicko-geometrické mapy.“