„Naše osobné lósy a osudy v návaloch vekov budú isto rozmanité, ale čože nám tu do osobnosti, keď ide o celok. Ja, kdyby dnes prišlo umreť, vďačne rozlúčim sa so svetom, lebo môžem povedať, že som videl vek slovenskej slávy a slobody.“

„V tejto budove sa konaly stavovské snemy uhorské v rokoch 1802-1848. Tu pôsobil na sneme v rokoch 1847/8 slávny publicista slovenský Ľudevít Štúr jako ablegát slob. kráľ. mesta Zvolena bojujúc neohrozene za ľudské a národné práva utlačovaných národov bývalého Uhorska.“

„My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú“ – napísal človek, ktorý je pre väčšinu Slovákov najväčšou historickou osobnosťou slovenských dejín.

„Hor' sa, Maďar, vlasť velí ti!/ Tu čas teraz abo nikdy!/ Povedzte, či rabstvo chcete,/ či si voľnosť vyberiete?/Prisaháme na praboha maďarstva,/ prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!“

„Košut je ten pták, který do svého slovenského hnízda nejvíce nanečistil.“ Toto sú slová Jozefa Miloslava Hurbana (budeme sa mu venovať v jednom z nasledujúcich rozprávaní) na adresu hrdinu tohto rozprávania.

„Podmanil som svetlo, mám ho v hrsti, lebo na svete je ešte príliš veľa tmy,“ – napísal geniálny spišský matematik, fyzik, vynálezca fotografického objektívu, zakladateľ modernej optiky a fotografie.

„Hoci pochádzal zo slovanských rodičov a vyrástol medzi Slovanmi, predsa až do svojho šestnásteho roku nepoznal a nevážil si ani svoj národ, ani svoju materinskú reč...“

Koralové more, 7. máj 1942. O 08.30 h z lietadlových lodí Lexington a Yorktown vzlietlo 89 lietadiel, ktorým sa podarilo potopiť japonskú lietadlovú loď Šóhó. Nasledujúceho dňa počas ďalšieho amerického útoku na nepriateľa z palúb japonských lietadlových lodí Zuikaku a Šókaku odštartovalo 69 lietadiel k útoku na americké lode.

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou / ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“

„Toto leto dal sem sa na tažkú a veľkú prácu slovenské epos anebo epopéju skládat tak jako je Vergíliova Eneida, aspon na tú módu a nótu, a to pod ménem tímto: Svatopluk, hrďinská báseň.“