„Bol som štyrikrát zvolený za prezidenta našej republiky; snáď mi to dáva oprávnenie, aby som vás poprosil a celý národ československý aj spoluobčanov národností ostatných, aby ste pri správe štátu pamätali na to, že štáty sa udržiavajú tými ideálmi, z ktorých sa zrodili. Sám som si toho bol vždy vedomý.“

„Poslať môžeš čokoľvek, len nie šnaps, revolvery, kanóny a vojenské lode. Ani dynamitové bomby neprepustia, zato šunku a presvuršt áno. Súdoček vína by prijali, dali ho do sklepu a mne po pol litre denne vymeriavali, abych nemusel kupovať.“

Popoludnie 19. júna 1944, Filipínske more. Lietadlovou loďou Taihō otriasla silná explózia. Od prvého zásahu torpéda v bitke vo Filipínskom mori ubehlo len niečo vyše šesť hodín.

Jeho cisárske a kráľovské Apoštolské veličenstvo, František Jozef I., z Božej vôle cisár rakúsky, kráľ český a uhorský, lombardský a benátsky, dalmátsky, chorvátsky, slavónsky, haličský, vladimirský a ilýrsky, kráľ jeruzalemský, arcivojvoda rakúsky...

„Náš národ je ešte ten v čítaní, ktorý mliekom kŕmiť treba, aby k záživnejším pokrmom privykol. Povesti držím za to mlieko, ktoré našim Slovákom šmakať bude a pri ktorom si čítanie vôbec obľúbia a i naďalej k slovenským knihám privyknú.“

Bitka pri Midway, 4. jún 1942. Skupina bombardérov zo Sōryū, Hiryū a Akagi, ktorú viedol poručík Joichi Tomonaga, sa po nálete na Midway vrátila na lode. Tam ich prezbrojili torpédami a vzlietli proti Yorktownu. Stroj poručíka Tomonagu mal poškodenú nádrž, ale letec odštartoval, aj keď mu bolo jasné, že mu benzín nebude stačiť na návrat na Hiryū. Našiel Yorktown, zaútočil naň zozadu z ľavej strany, ešte stihol zhodiť torpédo, ale sám sa stal cieľom útoku poručíka Johna Tchacha zo Saratogy. Torpédo loď minulo, alo to sa už Tomonagov stroj zrútil do mora.

„Je skutočným uhorským pánom, otvorený všetkým novotám, ktorý rodový majetok svojím vlastným umom, šikovnosťou a usilovnosťou zdvojnásobil...“

Ja som toho človeka náramne rád videl a keď u mňa býval, čo mi aj príkrosti narobil, som všetko premíňal…, ale teraz sa mi už zhnusil, ako sa zhnusil mnohým našim najporiadnejším, čo s ním obcovali...

Michal Miloslav Hodža, hoci najstarší, sa najčastejšie uvádza až na treťom mieste pomyselného trojvršia našich najväčších národných buditeľov – za Štúrom a Hurbanom. Zaužívané poradie evokuje zoradenie podľa ich zásluh a aktivity.

„Naše osobné lósy a osudy v návaloch vekov budú isto rozmanité, ale čože nám tu do osobnosti, keď ide o celok. Ja, kdyby dnes prišlo umreť, vďačne rozlúčim sa so svetom, lebo môžem povedať, že som videl vek slovenskej slávy a slobody.“