Stačilo málo a z pásavky zemiakovej sa razom stala vyslankyňa imperialistických agresorov. Počas niekoľkých dní nenápadne, zato hromadne obsadila oblasti Československa, ktoré hraničili s vtedajším západným Nemeckom. Našli ju nielen na poliach, ale aj okolo ciest, na námestiach, uliciach a dvoroch.

Oslavovaný ako mahátmá – „veľká duša“ – sa stal Móhandás Karamčand Gándhí svojou charizmou, morálnou integritou a ľudskosťou uznávaným za hranicami krajiny a doby, v ktorej pôsobil. Druhého októbra uplynie 150 rokov od jeho narodenia.

Eutanázia patrí – spolu s homosexualitou a interrupciami (umelými potratmi) – medzi témy takzvanej kultúrnej vojny.

Dozimeter mi visí na krku a stále praská. Silný vietor sa preháňa cez prázdne byty na sídlisku. Kolotoč predo mnou sa s vŕzganím roztočil. „Vyhnite sa machu, nasáva radiáciu.“

Študoval za knihára, ale osud ho zavial do malej írskej pekárne, kde začal piecť chlieb. Dnes stojí za malou revolúciou v Bratislave. Vďaka nemu vieme, ako chutí skutočne dobrý a poctivo upečený chlieb s tvrdou kôrkou. Hlavný pekár Yeme Ján Turinič.

„Duša je ako motýľ, ktorý vyletí z kukly a odletí nevedno kam.“ Týmito slovami opísala v dokumentárnom filme Tomáša Krupu Dobrá smrť doktorka Erika Preisig smrteľne chorej Janette Butlin, trpiacej nevyliečiteľnou svalovou dystrofiou, priebeh jej vlastnej eutanázie.

Dlhometrážny film Dobrá smrť vznikol v slovensko-česko-francúzsko-nemecko-rakúskej koprodukcii. Nakrútený bol v rokoch 2016 až 2018 vo Veľkej Británii, USA a v Švajčiarsku. Film je natočený v anglickom jazyku, hlavnými protagonistami sú matka so synom.

Režisér Tomáš Krupa filmom Dobrá smrť otvára diskusiu o dobrovoľnej asistovanej samovražde. V rozhovore hovorí o dvoch druhoch svojej naivity, o tom, ako chápe slobodu, aj o svojich úvahách, ako by sa zachoval, keby bol synom hlavnej postavy filmu.

Janette kráča záhradou a recituje verše T. S. Eliota Pieseň pre Simeona. Tou scénou sa začína film Dobrá smrť. Podivnú symboliku bežný divák ľahko prehliadne: Janette svoju cestu k dobrej smrti uvádza veršami o starcovi Simeonovi z evanjelia podľa Lukáša.

Bez ohľadu na to či sme ranné vtáčatá alebo sovy, či je leto alebo zima, spať by sme mali aspoň sedem hodín denne. Inak riskujeme život, kariéru aj šťastie. A ohrozujeme aj všetkých okolo seba.