Zásah proti venezuelskému prezidentovi, ktorý zmanipuloval domáce voľby, vyhnal 8 miliónov ľudí z vlastnej krajiny, pričom mnohých pozabíjal, mení svet. Ale nie pre odstránenie diktátora. Dôvodom je spôsob, akým to Amerika odôvodnila.

Svet, a človek v ňom, je príliš krehký a súčasne príliš divoký, aby sa vedelo, čo sa s nami v roku 2026 stane. Ale niečo už môžeme cítiť, nahmatať a predpokladať. Vyzerá to na rok Európy – a trochu aj Slovenska –, v dobrom aj zlom.

Vážení čitatelia a priatelia .týždňa, dovoľte mi poďakovať sa za to, že s nami už vyše 20 rokov tvoríte vzácnu komunitu. Vlády a krízy prichádzajú a končia, ale .týždeň je tu vďaka Vám stále. Veľmi si to vážime. Mám pre Vás niekoľko dobrých správ a jednu prosbu.

Keď padal režim, ktorý na svoje prežitie používal okrem lži aj ruské tanky, jáchymovské cely, ostnaté drôty a ostré náboje, bolo to ako zázrak. Bola to neodovzdateľná generačná skúsenosť, no definuje všetko, čo nasledovalo.

Po rozdelení spoločného štátu v decembri 1992 sa Slovensko vydalo krivou cestou a s istými výnimkami sme sa potom od Česka civilizačne najmä vzďaľovali. Dnes nastal prekvapivý obrat – Česko sa tragikomicky približuje k Slovensku.

Keď mi na chodbe našej redakcie kolegovia povedali, že Tomáš Gális zomrel, najprv mi prešli hlavou chvíle, ktoré sme spolu na tej istej chodbe zažívali. Boli to – ako inak – najmä dni, týždne a roky hľadania lepšieho Slovenska.

V novom vydaní tlačeného .týždňa uverejňujeme veľkú tému o otázke, či je opozícia po schválení novely ústavy rozbitá a čo to znamená pre voľby. Tu je úvodný text Štefana Hríba.

V novom .týždni, ktorý vychádza v piatok, uverejňujeme veľkú tému o dvoch rokoch vlády. Tu je editorial Štefana Hríba k spôsobu, ako sa narába so štátom a jeho zdrojmi.

V zajtrajšom .týždni prinášame veľkú tému o otázke, akí sme ľudia a prečo sa svet akoby zbláznil. Tu je úvodný text Štefana Hríba.

Stretnutia s politikmi iných štátov sú základom rozumného medzinárodného spolužitia. Bez rozhovorov – a spojenectiev – by najmä krajiny ako Slovensko neprežili. Ale to, čo sa stalo v Pekingu, nie je spojenectvo. Čo to teda je?