Žijeme vo svete, v ktorom sa takmer všetko každý týždeň výrazne mení. Vojna a dočasné prímeria, Orbán a Magyar, úmyselne navození migranti a zatvorená Družba, otvorená Družba a nerozumné referendum. Týžden vie zmeniť fakt veľa.

Tá otázka znie až strašidelne, lebo na ňu nie sme pripravení. No pýtať sa, či bude svetová vojna – aj to, čo môžeme robiť, aby nebola –, je v skutočnosti rozumné. Lebo iracionálny strach vedie k zlým rozhodnutiam (text je súčasťou veľkej témy papierového .týždňa, ktorý vychádza už dnes).

Zneužitím moci a manipuláciou reality možno všeličo dosiahnuť. Môže to trvať roky, desiatky rokov. Ale nakoniec sa vždy ukáže, že diktátori a technológovia moci nevedia posunúť vlastné krajiny k lepšiemu. Ako teraz v Maďarsku a u nás.

Posledný faul na kultúru, keď boli zrušené dávno odsúhlasené trojročné projekty, je len zlomok problému. Básnička, ktorú pritom predniesol predseda faulujúceho fondu, to ukazuje – Slovensko čelí primitivizmu priamo vo svojom vedení a erbe. (Tento text je súčasťou veľkej témy nového tlačeného .týždňa, ktorý práve vyšiel.)

Informácia, že Smer žiadal pred voľbami 2020 Orbánovo Maďarsko o sprostredkovanie pomoci od Moskvy a dostal ju, nie je prekvapujúca. Presne tak sa totiž vláda správa už tretí rok. Je to vláda ruského vplyvu a záujmu. (text je súčasťou veľkej témy, ktorú už dnes prináša nový .týždeň)

Keď sa nám v Novembri 1989 otvorila možnosť slobodne zmeniť stav vecí verejných na vlastný obraz, zdalo sa to ako zázrak. Ako sme to zvládli a aký je teda náš skutočný obraz? Čo o tom hovorí dnešok?

Spôsob, akým sa vedie vojna proti Iránu, spôsob, akým Trump vládne v Amerike, a spôsob, ako konajú Orbán s Ficom, už aj v Európe vyvolávajú otázku, aká sme vlastne civilizácia a čo nám z tej pôvodnej ešte ostalo. (Text vychádza ako súčasť obálkovej témy nového .týždňa.)

Dianie v Zálive vyvoláva obavy. Je to premyslená akcia? Má správny a jasný cieľ a dostatočné prostriedky, ktoré k nemu vedú? A keďže akciu vedie americký prezident, dá sa jeho odôvodneniu veriť?

Slovensko sa dá popisovať varovnými európskymi rebríčkami, neľudskosťou voči Ukrajine, stavom nemocníc či zákonmi, ktoré oslabujú boj so zločinom. Ale dá sa popísať aj umením. Stalo sa to teraz dvoma hrami, a bolo to mrazivé.

Cesta, ktorou sa už roky uberá verejná diskusia na Slovensku, je zničujúca. Nízke motivácie, obhrublé spôsoby, stávka na to najhoršie v nás. O to viac vyniká, keď sa tu nájdu ľudia, ktorí ctia férové spôsoby a pravdu. Ako teraz dvaja top vedci.