Dlhá koncertná šnúra k bojovnému albumu Volta vyvrcholila Björkiným angažovaním sa v boji proti budovaniu obrích hlinikární na Islande. Popri nepodarenej zvučke pre kreslený film Moomins a protestsongu Náttúra sa začali postupne črtať kontúry nového projektu. Ten sa odvíjal od Björkinej fascinácie iPadom a od debát s početnými umelcami a vedcami, keď vznikli základné motívy novej nahrávky a jej koncept. Pochopiť, zreprodukovať a zhudobniť DNA ako rytmy, blesky ako arpeggia, kryštály ako štruktúru je veľká ambícia.
Biophilia je akousi odpoveďou na Björkin vzdor proti memorovaniu hudobnej teórie a zviazaným pravidlám harmónie počas jej stredoškolských liet. Na nechuť k rigidnému akademickému prístupu si spomenula v rozhovore pre magazín Pitchfork otázkou: „Prečo by som sa to mala učiť?” Výrazne naivný, no aj príznačne rebelský postoj upravuje až po niekoľkých dekádach, keď sa komplexný systém prírody rozhodla aplikovať na podobne zložité štruktúry hudby.
Už beztak ambiciózny koncept zabalila do expanzívnej iPadovej a iPhonovej aplikácie, v rámci ktorej má každá z desiatich skladieb vlastnú galaxiu zahŕňajúcu esej, vizualizáciu, notový zápis a súvisiacu hru. Prehnané? Pre Biophiliu si dala na mieru vyrobiť obrovskú kyvadlovú harfu, opásala sa prenosnou lutnou a na pódium si nechala priniesť aj obrovskú Teslovu cievku šľahajúcu elektrické výboje. Šialené? Aby toho nebolo dosť, rozhodla sa konať mobilné workshopy o hudbe a vede, určené pre školopovinné deti, v miestach svojich umeleckých rezidencií.
Dotykové displeje, na diaľku ovládaná zvonkohra alebo aj koncept generickej hudby sú všetko pôsobivé nápady, ktoré isto vyžadujú odvahu a vervu, ktorej je Björk plná, no samotná hudba je prirodzeným jadrom, na ktorom projekt Biophilia stojí aj padá. A to doslova. Rovnováha medzi dobrodružným výletom do útrob hudby a prírody, introvertno zmysleným pohľadom do ich vnútra a samotným pôžitkom z počúvania sa často vychyľuje na niektorú z týchto strán. Megalomanský plášť zahaľujúci umenie ho izoluje od okolia a občas nedovolí skladbám dýchať; Björkine spevácko-inštrumentálne kúsky sú miestami zviazané svojou determinovanosťou konceptom. Na druhej strane, koncept zaručuje prirodzený prúd myšlienok, rozdelených do solárnych sústav pocitov a fungovania vesmíru v Björkinom prirodzene jednoduchom a uchopiteľnom ponímaní.
Jednotlivé nálady albumu Biophilia možno ilustrovať na rôznych obdobiach Björkinej diskografie. Najcitlivejšia a najsladšia pieseň Virus stavia na nádhernej zvonkohre pripomínajúcej krehkú intimitu Vespertine z prelomu tisícročí. Vzájomné odhadzovanie prirodzených ochranných mechanizmov počas zamilúvania sa prirovnáva k prijatiu vírusu, ktorý nádherne vábi a neskôr zničí bunku zvnútra. To všetko ilustruje na hrejivo upokojujúcej melódií – jednej zo svojich úplne najkrajších. Podobným smerom sa vydáva aj v rozprávkovej Cosmogony, ktorá slúži ako moderná bájka o stvorení sveta za zvukov islandského dievčenského zboru.
Biophilia však nie je len cukor a med; už na albume Homogenic varovala, že nechá explodovať svoje telo a zajtra bude zbrusu nová. Svoju divokú náturu necháva plne vyznieť v pôsobivom diptychu Mutual Core, kde opäť využíva svoj trik tlmeného úvodu a eruptívneho refrénu. Tektonické dosky svojej lásky necháva vybuchnúť v návaloch drum & bassu, a vytvára tak euforický vrchol albumu. Tento trik využíva na albume v rôznych podobách: prvý singel Crystalline buduje svoj prechod k jungle takmer štyri minúty a martýrska Sacrifice zaujímavo balansuje medzi smútkom, extázou a skazou milostnej disharmónie.
Spestrením je hra s tóninami, súzvukmi a rytmami v hororovo-minimalistickej Hollow, kde sa drobná Islanďanka mení na psychotickú Morticiu Addamsovú. Práve spontánna experimentálnosť, napínavý zvukový nepokoj a nepoddajný prúd vedomia pripomínajú obdobie odvážneho a capella albumu Medúlla. Úvodná balada Moon o cykloch luny či záverečný lament Solstice síce napĺňajú konceptuálne zámery, no chýba im náboj životnej sily.
Zdá sa, že Björk vyzrela a pociťuje potrebu ísť viac do hĺbky. Najpodstatnejší islandský exportný artikel je opäť nepredvídateľný, imaginatívny a osvetľuje neznáme galaxie. Ani priehrštie aplikácií nenahradí to, čím Björk nepochybne je: odvážnou umelkyňou.
Biophilia je akousi odpoveďou na Björkin vzdor proti memorovaniu hudobnej teórie a zviazaným pravidlám harmónie počas jej stredoškolských liet. Na nechuť k rigidnému akademickému prístupu si spomenula v rozhovore pre magazín Pitchfork otázkou: „Prečo by som sa to mala učiť?” Výrazne naivný, no aj príznačne rebelský postoj upravuje až po niekoľkých dekádach, keď sa komplexný systém prírody rozhodla aplikovať na podobne zložité štruktúry hudby.
Už beztak ambiciózny koncept zabalila do expanzívnej iPadovej a iPhonovej aplikácie, v rámci ktorej má každá z desiatich skladieb vlastnú galaxiu zahŕňajúcu esej, vizualizáciu, notový zápis a súvisiacu hru. Prehnané? Pre Biophiliu si dala na mieru vyrobiť obrovskú kyvadlovú harfu, opásala sa prenosnou lutnou a na pódium si nechala priniesť aj obrovskú Teslovu cievku šľahajúcu elektrické výboje. Šialené? Aby toho nebolo dosť, rozhodla sa konať mobilné workshopy o hudbe a vede, určené pre školopovinné deti, v miestach svojich umeleckých rezidencií.
Dotykové displeje, na diaľku ovládaná zvonkohra alebo aj koncept generickej hudby sú všetko pôsobivé nápady, ktoré isto vyžadujú odvahu a vervu, ktorej je Björk plná, no samotná hudba je prirodzeným jadrom, na ktorom projekt Biophilia stojí aj padá. A to doslova. Rovnováha medzi dobrodružným výletom do útrob hudby a prírody, introvertno zmysleným pohľadom do ich vnútra a samotným pôžitkom z počúvania sa často vychyľuje na niektorú z týchto strán. Megalomanský plášť zahaľujúci umenie ho izoluje od okolia a občas nedovolí skladbám dýchať; Björkine spevácko-inštrumentálne kúsky sú miestami zviazané svojou determinovanosťou konceptom. Na druhej strane, koncept zaručuje prirodzený prúd myšlienok, rozdelených do solárnych sústav pocitov a fungovania vesmíru v Björkinom prirodzene jednoduchom a uchopiteľnom ponímaní.
Jednotlivé nálady albumu Biophilia možno ilustrovať na rôznych obdobiach Björkinej diskografie. Najcitlivejšia a najsladšia pieseň Virus stavia na nádhernej zvonkohre pripomínajúcej krehkú intimitu Vespertine z prelomu tisícročí. Vzájomné odhadzovanie prirodzených ochranných mechanizmov počas zamilúvania sa prirovnáva k prijatiu vírusu, ktorý nádherne vábi a neskôr zničí bunku zvnútra. To všetko ilustruje na hrejivo upokojujúcej melódií – jednej zo svojich úplne najkrajších. Podobným smerom sa vydáva aj v rozprávkovej Cosmogony, ktorá slúži ako moderná bájka o stvorení sveta za zvukov islandského dievčenského zboru.
Biophilia však nie je len cukor a med; už na albume Homogenic varovala, že nechá explodovať svoje telo a zajtra bude zbrusu nová. Svoju divokú náturu necháva plne vyznieť v pôsobivom diptychu Mutual Core, kde opäť využíva svoj trik tlmeného úvodu a eruptívneho refrénu. Tektonické dosky svojej lásky necháva vybuchnúť v návaloch drum & bassu, a vytvára tak euforický vrchol albumu. Tento trik využíva na albume v rôznych podobách: prvý singel Crystalline buduje svoj prechod k jungle takmer štyri minúty a martýrska Sacrifice zaujímavo balansuje medzi smútkom, extázou a skazou milostnej disharmónie.
Spestrením je hra s tóninami, súzvukmi a rytmami v hororovo-minimalistickej Hollow, kde sa drobná Islanďanka mení na psychotickú Morticiu Addamsovú. Práve spontánna experimentálnosť, napínavý zvukový nepokoj a nepoddajný prúd vedomia pripomínajú obdobie odvážneho a capella albumu Medúlla. Úvodná balada Moon o cykloch luny či záverečný lament Solstice síce napĺňajú konceptuálne zámery, no chýba im náboj životnej sily.
Zdá sa, že Björk vyzrela a pociťuje potrebu ísť viac do hĺbky. Najpodstatnejší islandský exportný artikel je opäť nepredvídateľný, imaginatívny a osvetľuje neznáme galaxie. Ani priehrštie aplikácií nenahradí to, čím Björk nepochybne je: odvážnou umelkyňou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.