Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Armagedon? Hádam ešte nie

.lukáš Krivošík .časopis .náboženstvo

Pred dvadsiatimi rokmi založil think tank, ktorý duchovne založeným ľuďom sprostredkúva cnosti kapitalizmu a podnikateľom zase pripomína, že trhový úspech sa musí diať v etickom rámci. Dnes kritizuje vládami presadzované riešenia krízy s tým, že ju môžu ešte viac prehĺbiť. Katolícky kňaz Robert Sirico.

.vaša cesta k viere bola dosť kľukatá. Prešli ste si skúsenosťou neveriaceho, letničiara, až ste skončili ako katolícky kňaz...
Myslím, že som začal ako veriaci. Kultúrne som bol katolíkom. Potom som sa rozhliadal po mnohých protestantských cirkvách vrátane letničiarov, až som skončil ako neveriaci. Vtedy mi niekto dal knihu o ekonómii.
<//strong>Lenže čím viac som ekonómiu študoval, tým viac som si uvedomoval, že ľudská osoba má tú veľkú dôstojnosť, ktorá nie je zdôvodniteľná len rozumom. Samozrejme, rozum je dôležitý, no sú veci, ktoré sa nám odkryjú len zvonka, mimo našich telesných obmedzení. .tam prebehlo vaše opätovné stretnutie s katolíckou cirkvou?
Po trinástich rokoch som išiel na spoveď a znovuobjavil svoju vieru. Následne som prechádzal štyri či päť rokov trvajúcim obdobím, keď som sa duchovne i kultúrne znovu aklimatizoval v cirkvi. Tá sa v tých rokoch veľmi zmenila. Pretože som odišiel, keď práve začínal druhý vatikánsky koncil a vrátil som sa za jeho plného rozmachu. Bol som veľmi zmätený tým, čo som videl v cirkvi. No veľa som čítal a naďalej som chodil na omšu i spoveď, až napokon prišlo kňazstvo. .vy ste dosť neobvyklý kňaz, keďže sa snažíte o zblíženie medzi katolíckym učením a liberálnou ekonómiou. Avšak tu na Slovensku máme skôr skúsenosť s duchovnými, ktorí sú voči trhovej ekonomike zdržanliví.
V prvom rade musíte pochopiť, že v ktorejkoľvek dobe mali kňazi rôzne myšlienky. A tie nemuseli byť vždy plne v súlade s učením cirkvi. V každom prípade, zakladatelia ekonómie ako disciplíny boli teológovia. Išlo o takzvanú školu zo Salamanky v Španielsku. .ešte pred Adamom Smithom?
Veru áno. Na internetovej stránke Actonovho inštitútu máme preklady a články o nich. Ľudia ako Tomás de Mercado a mnohí ďalší. .lenže prečo ich katolícki duchovní viac nevyzdvihujú?
Kňazi zvyčajne neprichádzajú do styku s trhovými procesmi. Dominantným ekonomickým vzorcom pre väčšinu z nás je zo - zbierať peniaze a prerozdeliť ich. Z tohto pohľadu mnohým dáva socialistický model zmysel. Lenže, keď som si položil otázku, odkiaľ sa vôbec berú peniaze, ktoré zbierame od veriacich, začal som si uvedomovať širšie súvislosti. .aké?
Nie je to z mojej hlavy, ale Boh stvoril svet, ktorý zveril človeku do správy. Pričom ľudia sú stvorení na Boží obraz a na tomto stvorení majú podiel ako tvorcovia a pretváratelia. Ten kreatívny proces, ktorý sa deje v ich hlavách, týkajúci sa vyhľadávania nových príležitostí či spôsobov, ako pretvárať svet okolo nás, je vlastne jadrom podnikavosti. Takto som začal nachádzať paralely medzi teologickými a ekonomickými obrazmi. Tento rozmer podnikateľa ako kreatívneho objaviteľa nových zdrojov bohatstva nachádzate v ekonómii najmä v diele ľudí ako Israel Kirzner, Friedrich Hayek alebo Ludwig von Mises. Samozrejme to, že ekonómia nám hovorí pravdu napríklad o ponuke a dopyte, neznamená, že ide o celú pravdu. Ekonómia nám hovorí len čiastočnú pravdu o ľudskej realite. A preto potrebujeme zjavenie, aby sme poznali aj hlbšie pravdy o ľudskej solidarite alebo komunite. .pokiaľ ide o solidaritu a komunitu, v post komunistických krajinách je veľ ký problém s nízkou úrovňou spoločenského kapitálu. Ľudia si nedôverujú. Žijú uzavretí vo svojom súkromí ako v ulite a nemajú chuť spájať sa s inými za účelom zlepšenia pomerov vo svojej ulici, obci, vo svojom profesijnom stave alebo na štátnej úrovni.
Je to preto, že ich formoval komunizmus. Nie je zvláštne, že ideológia, ktorá má komúnu – teda obec alebo spoločenstvo – priamo v názve, napokon rozvrátila štruktúru spoločnosti? Vypichli si jednu čiastkovú pravdu, a potom ju presadzovali šialeným spôsobom. Nielenže verili v ľudské spoločenstvo, ale vám ešte aj prikázali, že toho a toho spoločenstva musíte byť povinne súčasťou. Prob - lém bol, že aspoň na určitej úrovni musí byť komunita, v ktorej sa človek angažuje, dobrovoľne zvolená. .ľudia v komunistických krajinách boli nútení už od detstva vstupovať do straníckych mládežníckych organizácií, revolučných odborov a manifestovať svornosť napríklad na prvomájových sprievodoch. Nečudo, že mnohým tie skúsenosti znechutili akékoľvek angažovanie sa pre dobro ostatných. Čo sa s tým dnes dá robiť?
Asi si to bude vyžadovať najmä čas na prispôsobenie sa novým podmienkam. Musí sa tiež vymeniť generácia. Tá sa, nakoniec, už obmieňa. Išlo tuším o poľské noviny, ktorým som v roku 1990 alebo 1991 povedal v rozhovore, že to môže trvať až štyridsať rokov. Presne ako Izraelitom putovanie púšťou po vyslobodení z egyptského otroctva. Blúdili vtedy z jednoduchého dôvodu: Izraeliti si aj po odchode ponechali kus Egypta v srdci. .to je na Slovensku veľmi často opakované podobenstvo.
Naozaj?! A to som si myslel, že ide o moju pôvodnú myšlienku. (Smiech.) .môže cirkev urobiť niečo, aby sa ľudia pre spoločné dobro angažovali viac?
Nanešťastie, Cirkev je súčasťou toho celého. Ako som povedal, mnohí vychádzajú zo skúsenosti, keď zbierate a prerozdeľujete peniaze. To, čo potrebujeme, je nová vízia, ktorá rešpektuje podnikavosť, kreativitu a obozretné riziko. Vezmite si podobenstvo o talentoch. Cirkev sa určite musí vrátiť k svojim koreňom, hlásať evanjelium a formovať ľudí v dobrodružstve, ktorým kresťanstvo nepochybne je. Potrebujeme byť voči ľuďom otvorení, ale nie až tak, aby nám vypadli mozgy z hlavy. Musíme mať porozumenie o tom, kto sme, a potom môžeme mať dialóg s pravdou, kdekoľvek ju nájdeme. Nemusíme preklínať ľudí len preto, že s nami nesúhlasia na sto percent. Možno budeme mať nezhody a niektoré aj vážne. Ale je dôležité popri hlásaní pravdy udržiavať aj konverzáciu. .prežívame ekonomicky mimoriadne turbulentné obdobie. Váš inštitút chce nielen sprístupňovať ekonomické súvislosti klerikom, ale aj získavať podnikateľov pre určité hlbšie duchovné hodnoty. Najmä bankári sú kritizovaní. Robili zlé investičné rozhodnutia, dnes ich má zachraňovať daňovník.
Som proti tomu. Toto je riziko, ak robíte biznis s vládou. Nikto by nepožičiaval Grécku, keby neočakávali, že v konečnom dôsledku to aj tak zaplatí daňovník. Plne podporujem bankárov, ktorí dosahujú zisk na transparentných súkromných trhoch. Ale keď požadujete od politikov, aby garantovali vaše riziko a straty, sotva môžete hovoriť o trhu. Ide o morálny hazard. .na Slovensku sa dnes veľa diskutuje o eurovale. Politici a niektorí ekonómovia presviedčali verejnosť, že ak ho naša krajina nepodporí, nastane kolaps finančného systému.
To už hovoria tri roky. Keby vtedy nikto nikoho nezachraňoval, trh by už rozlíšil medzi tým, čo boli dobré a zlé investície. Zažili by sme síce mimoriadne ťažké obdobie, ale to by už dnes bolo za nami. Jediné, čo robíme, je predlžovanie problému, ktorý pomaly posúvame nasledujúcej generácii. Myslím, že to je vysoko nemorálne. .lenže ak ekonomika poklesne náhle o desať- dvadsať percent, môžeme očakávať občianske nepokoje, možno nástup diktatúr a vojen.
A bude to ešte oveľa horšie, ak budeme pokračovať v súčasnom trende. Kompletná destabilizácia. Toto ešte nie je armagedon. Môžeme sa z problémov dostať, ak začneme rozhodne škrtať a ponecháme peniaze v súkromnom sektore, ten už ich nasmeruje do potrebných kapacít. Politici by mali ustúpiť do úzadia, lebo oni sú súčasťou tohto prob - lému. V Amerike zvykneme hovoriť: „Definíciou bláznovstva je, keď stále robíte to isté a očakávate, že výsledok bude tentoraz iný.“ .slovensko je však malá krajina a musí sa prispôsobovať globálnym trendom. Čo by sa malo zmeniť, aby sme sa podobným krízovým situáciám do budúcnosti vyhli?
Korene zmeny sa musia udiať v hlavách ľudí. V súčasnosti majú mnohí tendenciu obracať sa k čoraz vyššej autorite. Ide o omyl. Musíme zmeniť naše zmýšľanie. To si bude vyžadovať čas. Nemyslím, že moje posolstvo je v súčasnosti veľmi populárne. Ľudia ho označia za kruté, necitlivé voči chudobným a všetko to, čo počúvam už roky. Ale jedno viem. Ak budeme pokračovať v prejedaní našej budúcnosti, chudobných bude omnoho viac. Niektorí milujú chudobných až tak veľmi, že si želajú, aby ich bolo čo najviac. .stretávate sa s odporom od kolegov vnútri katolíckej cirkvi?
Menej, než by ste si možno mysleli a určite menej ako v minulosti. Kňazi väčšinou nie sú školení v ekonómii. Ich úlohou je byť dušpastiermi a smútok i biedu ľudí vnímajú často zblízka, rovnako aj všetky tie neúspešné pokusy na jej odstránenie. Zisťujem, že naše slová začínajú padať na úrodnú pôdu. Máme v inštitúte veľmi úspešné programy pre katolíckych i protestantských duchovných. Moja pozícia sa dá ľahko karikovať ako „fandenie“ bezuzdnému kapitalizmu, ale v skutočnosti je to, čo hlásam, omnoho komplexnejšie. .váš brat Tony si zvolil veľmi odlišnú životnú dráhu. Ako herec vo filmoch hrá väčšinou gangstrov a je známy najmä zo seriálu Sopranovci. Vy ste teda podarená dvojica.
(Smiech.) Asi by som nechcel komentovať každé slovo, ktoré ako herec prednáša. Ale obaja sa hlboko rešpektujeme. Obaja sme úspešní v našich povolaniach. Je to aj určitá pocta našim rodičom, ktorí nás vychovávali s príslušnou rôznosťou i s túžbou robiť dobre to, pre čo sa v živote rozhodneme. Sme veľmi rozdielni ľudia a vždy sme boli, no vychádzame spolu veľmi dobre. Kedykoľvek som v New Yorku, vybehneme na obed, čo je dosť zaujímavé, keďže mnoho ľudí ho na verejnosti spoznáva. A on ma navštevuje zase v Michigane. Dokonca mal vlani úvodný príhovor na stretnutí k 20. výročiu Actonovho inštitútu. Robert Sirico/
Narodený v roku 1951, je americký katolícky kňaz a prezident Actonovho inštitútu pre štúdium náboženstva a slobody. Mottom organizácie je: „Spájať dobré úmysly so spoľahlivou ekonómiou.“ Sirico pravidelne publikuje na stránkach prestížnych denníkov ako sú Wall Street Journal a New York Times. Slovensko navštívil na pozvanie Stredoeurópskej podnikateľskej a sociálnej iniciatívy (CEBSI).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite