Popcorn Jura Malíčka

S nemým WOW na perách zízam na tie slová. Rád by som ich domyslel, ale nedá sa. Rozumiem, že ide o moje, vaše, naše právo, len si neviem poradiť s tým, koho sa týka ono slovko „zachovanie“. Kto má zachovať ľudskú dôstojnosť? A keď vstúpi do hry „kto“, nech je to ktokoľvek, má tam zachovávať svoju dôstojnosť alebo moju dôstojnosť? Ako to, že sa ešte nikto ústavne nesúdi o zachovanie dôstojnosti ľudí, čo sa jej radi a dobrovoľne zriekajú? A môžu sa jej vôbec zriecť? Neviem, čo je horšie, ani to nezistím, pokiaľ sa nedozviem presný význam slovného spojenia „ľudská dôstojnosť“. Čo to do pekla je a kde sa k tomu dajú kúpiť náhradné diely?
No dobre, ako vraví Homer Simpson, zanechajme sémantiky, nemá veľký zmysel doťahovať sa tu o slovíčka, spomenul som si, prečo som tie ľudské práva otvoril. Chcel som v nich nájsť, či mám právo byť blbcom. Lebo toto právo, ak teda vôbec existuje, zdá sa mi veľmi, veľmi potláčané. Nie raz, trikrát sa mi za posledné týždne stalo, že som sa stretol s cenzúrou. Niežeby mi priamo čosi ktosi zakazoval, sám som si zakázal, a nie z iného dôvodu, len aby som nebol za blbca. Prečo? Lebo blbosť, jednoduchá, malomyseľná priamočiara sprostota mi chýba, o to častejšie a intenzívnejšie, ako sa vytesňuje do ilegality. Vytláča ju tam, zdanlivo paradoxne, od prirodzenosti jej najlepší priateľ, zdravý ľudský sedliacky rozum.
Je nerozumné cikať proti vetru, niekto to ale musel skúsiť, aby sme na to prišli. A čo to je za argument, nerozumné, keď niekto musí akurát teraz a musí tak veľmi, že hľadať závetrie jednoducho nemá kedy?