Koncert sympatickej Talianky so známym barokovým orchestrom Giovanniho Antoniniho má v slovenskom kontexte navyše zaujímavý rozmer: hoci sa koná v priestoroch novej budovy SND, ide o produkciu súkromného organizátora. Táto skutočnosť je pre mňa po dlhšom čase dobrou správou o vkuse slovenských sponzorov, náklady i logistika podobného podujatia sú totiž mimoriadne náročné a jeho finančná návratnosť otázna. Prínos takýchto projektov je však jednoznačný. Na rozdiel od rozličných gala produkcií, kde sa vyšší populár predáva ako umenie, umožňujú spoznať a vytvoriť si vlastný názor na dramaturgicky i interpretačne výnimočný počin. .sacrificium
Hoci sa v prípade dámy nepatrí hovoriť o veku, Cecilia Bartoli patrí už pár desaťročí k hviezdam operného neba. Rodáčku z Večného mesta, ktorá má meno patrónky hudby a spev vyštudovala na Konzervatóriu Santa Cecilia (toto už naozaj nemôže byť náhoda), preslávili najmä brilantné interpretácie Rossiniho a Mozarta: zaskvela sa ako Popoluška v rovnomennej opere, ale aj ako Rosina v Barbierovi zo Sevilly. Zažiarila aj v úlohách Dorabelly a Despiny v Così fan tutte alebo Zuzanky a Cherubína vo Figarovej svadbe Mozarta. Jej koloratúrny mezzosoprán, hlas vyznačujúci sa značným rozsahom a veľkou pohyblivosťou, rýchlo zaujal aj interpretov zo sveta starej hudby ako William Christie alebo Nikolaus Harnoncourt. No neboli to len technika a kvalita hlasu, čo charizmatickú Bartoli rýchlo urobili mimoriadne žiadanou. Najvýstižnejšie to opísala v jednom z rozhovorov sama: „Hlas je určite dôležitý a hneď počujete, či je krásny, alebo nie, v tomto prípade rozhoduje Boh. No ešte dôležitejšie je, čo s ním urobíte. Umelca vytvára osobnosť. Hlas je Božím darom, no keď ho nie ste schopný využiť, čo ostane? Nič, len krásny hlas... Triumf medzi sólovými projektmi starej hudby pre Bartoli, ktorá sa považuje za „človeka 18. storočia“, prinieslo najmä CD The Vivaldi Album z roku 1999. Bartoli na ňom spojila sily s búrlivákmi z talianskeho barokového orchestra Il Giardino Armonico. Výber árií z opier, dovtedy prakticky neznámych, od Antonia Vivaldiho, ktorého má väčšina poslucháčov zafixovaného najmä vďaka husľovým koncertom Štyri ročné obdobia, pre široké publikum resuscitoval túto prachom zapadajúcu časť rozsiahleho diela ryšavého kňaza. Výsledok v podobe Echo Klassik, Diapason d´Or a napokon i Grammy nenechal na seba dlho čakať. Starostlivo zvolená dramaturgia so svetovými premiérami zabudnutých diel, dychvyrážajúca virtuozita a bezprostrednosť, ktorá ponúkla alternatívu k určitej pedantérii produkcií anglických, nemeckých a holandských súborov starej hudby, sa stali odrazovým mostíkom pre ďalšie úspechy: napríklad s talianskymi áriami Christopha Willibalda Glucka, projektu Opera prohibita, ale i tomu najnovšiemu – Sacrificium. Náročná i nádherná hudba písaná v 18. storočí pre kastrátov, teda spevákov, ktorých prirodzený telesný vývoj bol v detstve umelo prerušený, aby si zachovali nezmenený rozsah a kvalitu hlasu, predstavovala pre Bartoli výzvu: „Som si vedomá, čoho boli kastráti schopní z hľadiska speváckej techniky. ‚Spievanie ženským hlasom v mužskom tele‘ ma prinútilo ďalej zdokonalovať moju vokálnu techniku. (...) Je to lekcia práce s dychom, ktorú musíte spojiť s expresiou.“ Nie je to však len vokálna ekvilibristika a okamihy nadpozemskej krásy, ktoré robia album Sacrificium výnimočným. Príťažlivým ho robí aj príbeh. Starostlivo spracovaný buklet s provokatívnou obálkou, na ktorej je skombinovaná hlava Bartoli s torzom mužského tela, zasadzuje fenomén kastrátov do dobového kultúrneho a spoločenského kontextu. Hovorí nielen o hviezdach, ale aj o ľudských tragédiách. Počúvanie sa tak stáva ešte silnejším zážitkom. „Toto je môj najvirtuóznejší album,“ povedala o CD Sacrificium hlavná protagonistka. Musím priznať, že sa až detsky teším, ako si ho vypočujem LIVE! .harmonická záhrada
Názov talianskeho súboru Il Giardino Armonico, ktorý je pre zasvätených rovnako známy ako meno Bartoli, znamená v preklade „harmonická záhrada“. Táto kapela však vtrhla na scénu starej hudby v druhej polovici osemdesiatych rokov s energiou rockových hudobníkov. Toto prirovnanie nie je vôbec prehnané. Ak Bartoli priniesla na koncertné pódiá starej hudby temperament a drámu operných produkcií, s rovnakou energiou sa pustili do diel barokových majstrov Antoniniho hudobníci. Najmä v talianskej hudbe a zvlášť vo Vivaldim to znamenalo viac energie, afektu a temperamentu na úkor analytickosti a uhladenosti, ktoré sú typické pre časť najmä západoeurópskych produkcií. „Mnohé veci, ktoré robili, boli z dovtedajšieho hľadiska úplne naopak,“ povedal mi v jednom z rozhovorov známy špecialista na starú hudbu, vynikajúci hráč na barokových husliach Miloš Valent. Tento excentrický prístup bol kľúčom k úspechu najmä v barokovej hudbe Talianov, no napríklad pri Bachovi sa už stal predmetom kontroverzií. Pre niekoľkými rokmi ukončil súbor Il Giardino Armonico kľúčovú spoluprácu s nahrávacou spoločnosťou Teldec a od roku 2008 patrí pod label Decca. Po období, keď ťažiskovo pracoval najmä na operných produkciách, sa o slovo prihlásil hneď niekoľkými samostatnými nahrávkami, z ktorých najviac zarezonovali Händlove Concerti grossi op. 6. Keď som pred pár rokmi navštívil koncert týchto Talianov s českou mezzosopranistkou Magdalenou Koženou vo viedenskom Konzerthause, mal som pocit, akoby sa originálne interpretačné charakteristiky súboru časom premenili na určitú rutinu. S Händlom sú však opäť v starej forme a spolupráca s Bartoli, s ktorou slávili svetové úspechy už vo Vivaldim, evidentne prospieva obidvom stranám. .aha, Praha!
S koncertom Cecilie Bartoli v Bratislave je pre mňa spojených aj niekoľko otáznikov. Azda najväčším je voľba priestoru. Keďže bratislavská Reduta je stále v procese rekonštrukcie, pre hlas hlavnej protagonistky, špecifické kvality starých nástrojov i komornú atmosféru by bola asi vhodnejšia budova starého divadla. Nepôjde asi o žiadnu novinku, keď napíšem, že nová budova SND, kde sa koncert uskutoční, je akusticky problematickým priestorom, ktorý navyše vyvoláva pocit chladu. Staré divadlo má síce atmosféru, no evidentne mu chýba dostatočná kapacita. A tu sa dostávame k pointe: v Bratislave chýba univerzálny kultúrny priestor s kvalitnou akustikou, akýsi žolík, ktorý by mohol slúžiť nezávislým promotérom, ktorí za najvhodnejšie miesto na podobný koncert nepovažujú rozmanité športoviská a chcú sa vyhnúť aj vyjednávaniu so štátnymi inštitúciami. S miestom a kapacitou súvisia financie. Hranica, pri ktorej sa začína cena lístkov, nerobí takéto podujatie všeobecne prístupným a hrozí, že sa stane najmä prehliadkou tých, ktorí si to môžu dovoliť. Väčšia cenová diferenciácia, ako je to zvykom v kultúrnych krajinách, by preto nebola na škodu. V tomto prípade však ťažko viniť organizátora, schopnosť predať takýto produkt súvisí aj s kultúrnou rozhľadenosťou potenciálneho publika. Na tomto mieste by som najradšej skončil, ale predsa aspoň krátky pohľad za hranice. Koncerty svetových hviezd formátu Bartoli sú v kultúrnych metropolách samozrejmosťou: len Praha zažije v najbližšom čase podobné podujatia hneď tri – okrem Bartoli u susedov vystúpi aj slávna česká mezzosopranistka Magdalena Kožená, ale aj tajný tip znalcov – rodáčka z Aljašky Vivica Genaux, ktorá sa preslávila albumom s René Jacobsom pre label Harmonia mundi, na ktorom naspievala nesmierne náročné árie pre najoslavovanejšieho kastráta svojej doby Farinelliho. Autor je redaktorom Hudobného života.
Hoci sa v prípade dámy nepatrí hovoriť o veku, Cecilia Bartoli patrí už pár desaťročí k hviezdam operného neba. Rodáčku z Večného mesta, ktorá má meno patrónky hudby a spev vyštudovala na Konzervatóriu Santa Cecilia (toto už naozaj nemôže byť náhoda), preslávili najmä brilantné interpretácie Rossiniho a Mozarta: zaskvela sa ako Popoluška v rovnomennej opere, ale aj ako Rosina v Barbierovi zo Sevilly. Zažiarila aj v úlohách Dorabelly a Despiny v Così fan tutte alebo Zuzanky a Cherubína vo Figarovej svadbe Mozarta. Jej koloratúrny mezzosoprán, hlas vyznačujúci sa značným rozsahom a veľkou pohyblivosťou, rýchlo zaujal aj interpretov zo sveta starej hudby ako William Christie alebo Nikolaus Harnoncourt. No neboli to len technika a kvalita hlasu, čo charizmatickú Bartoli rýchlo urobili mimoriadne žiadanou. Najvýstižnejšie to opísala v jednom z rozhovorov sama: „Hlas je určite dôležitý a hneď počujete, či je krásny, alebo nie, v tomto prípade rozhoduje Boh. No ešte dôležitejšie je, čo s ním urobíte. Umelca vytvára osobnosť. Hlas je Božím darom, no keď ho nie ste schopný využiť, čo ostane? Nič, len krásny hlas... Triumf medzi sólovými projektmi starej hudby pre Bartoli, ktorá sa považuje za „človeka 18. storočia“, prinieslo najmä CD The Vivaldi Album z roku 1999. Bartoli na ňom spojila sily s búrlivákmi z talianskeho barokového orchestra Il Giardino Armonico. Výber árií z opier, dovtedy prakticky neznámych, od Antonia Vivaldiho, ktorého má väčšina poslucháčov zafixovaného najmä vďaka husľovým koncertom Štyri ročné obdobia, pre široké publikum resuscitoval túto prachom zapadajúcu časť rozsiahleho diela ryšavého kňaza. Výsledok v podobe Echo Klassik, Diapason d´Or a napokon i Grammy nenechal na seba dlho čakať. Starostlivo zvolená dramaturgia so svetovými premiérami zabudnutých diel, dychvyrážajúca virtuozita a bezprostrednosť, ktorá ponúkla alternatívu k určitej pedantérii produkcií anglických, nemeckých a holandských súborov starej hudby, sa stali odrazovým mostíkom pre ďalšie úspechy: napríklad s talianskymi áriami Christopha Willibalda Glucka, projektu Opera prohibita, ale i tomu najnovšiemu – Sacrificium. Náročná i nádherná hudba písaná v 18. storočí pre kastrátov, teda spevákov, ktorých prirodzený telesný vývoj bol v detstve umelo prerušený, aby si zachovali nezmenený rozsah a kvalitu hlasu, predstavovala pre Bartoli výzvu: „Som si vedomá, čoho boli kastráti schopní z hľadiska speváckej techniky. ‚Spievanie ženským hlasom v mužskom tele‘ ma prinútilo ďalej zdokonalovať moju vokálnu techniku. (...) Je to lekcia práce s dychom, ktorú musíte spojiť s expresiou.“ Nie je to však len vokálna ekvilibristika a okamihy nadpozemskej krásy, ktoré robia album Sacrificium výnimočným. Príťažlivým ho robí aj príbeh. Starostlivo spracovaný buklet s provokatívnou obálkou, na ktorej je skombinovaná hlava Bartoli s torzom mužského tela, zasadzuje fenomén kastrátov do dobového kultúrneho a spoločenského kontextu. Hovorí nielen o hviezdach, ale aj o ľudských tragédiách. Počúvanie sa tak stáva ešte silnejším zážitkom. „Toto je môj najvirtuóznejší album,“ povedala o CD Sacrificium hlavná protagonistka. Musím priznať, že sa až detsky teším, ako si ho vypočujem LIVE! .harmonická záhrada
Názov talianskeho súboru Il Giardino Armonico, ktorý je pre zasvätených rovnako známy ako meno Bartoli, znamená v preklade „harmonická záhrada“. Táto kapela však vtrhla na scénu starej hudby v druhej polovici osemdesiatych rokov s energiou rockových hudobníkov. Toto prirovnanie nie je vôbec prehnané. Ak Bartoli priniesla na koncertné pódiá starej hudby temperament a drámu operných produkcií, s rovnakou energiou sa pustili do diel barokových majstrov Antoniniho hudobníci. Najmä v talianskej hudbe a zvlášť vo Vivaldim to znamenalo viac energie, afektu a temperamentu na úkor analytickosti a uhladenosti, ktoré sú typické pre časť najmä západoeurópskych produkcií. „Mnohé veci, ktoré robili, boli z dovtedajšieho hľadiska úplne naopak,“ povedal mi v jednom z rozhovorov známy špecialista na starú hudbu, vynikajúci hráč na barokových husliach Miloš Valent. Tento excentrický prístup bol kľúčom k úspechu najmä v barokovej hudbe Talianov, no napríklad pri Bachovi sa už stal predmetom kontroverzií. Pre niekoľkými rokmi ukončil súbor Il Giardino Armonico kľúčovú spoluprácu s nahrávacou spoločnosťou Teldec a od roku 2008 patrí pod label Decca. Po období, keď ťažiskovo pracoval najmä na operných produkciách, sa o slovo prihlásil hneď niekoľkými samostatnými nahrávkami, z ktorých najviac zarezonovali Händlove Concerti grossi op. 6. Keď som pred pár rokmi navštívil koncert týchto Talianov s českou mezzosopranistkou Magdalenou Koženou vo viedenskom Konzerthause, mal som pocit, akoby sa originálne interpretačné charakteristiky súboru časom premenili na určitú rutinu. S Händlom sú však opäť v starej forme a spolupráca s Bartoli, s ktorou slávili svetové úspechy už vo Vivaldim, evidentne prospieva obidvom stranám. .aha, Praha!
S koncertom Cecilie Bartoli v Bratislave je pre mňa spojených aj niekoľko otáznikov. Azda najväčším je voľba priestoru. Keďže bratislavská Reduta je stále v procese rekonštrukcie, pre hlas hlavnej protagonistky, špecifické kvality starých nástrojov i komornú atmosféru by bola asi vhodnejšia budova starého divadla. Nepôjde asi o žiadnu novinku, keď napíšem, že nová budova SND, kde sa koncert uskutoční, je akusticky problematickým priestorom, ktorý navyše vyvoláva pocit chladu. Staré divadlo má síce atmosféru, no evidentne mu chýba dostatočná kapacita. A tu sa dostávame k pointe: v Bratislave chýba univerzálny kultúrny priestor s kvalitnou akustikou, akýsi žolík, ktorý by mohol slúžiť nezávislým promotérom, ktorí za najvhodnejšie miesto na podobný koncert nepovažujú rozmanité športoviská a chcú sa vyhnúť aj vyjednávaniu so štátnymi inštitúciami. S miestom a kapacitou súvisia financie. Hranica, pri ktorej sa začína cena lístkov, nerobí takéto podujatie všeobecne prístupným a hrozí, že sa stane najmä prehliadkou tých, ktorí si to môžu dovoliť. Väčšia cenová diferenciácia, ako je to zvykom v kultúrnych krajinách, by preto nebola na škodu. V tomto prípade však ťažko viniť organizátora, schopnosť predať takýto produkt súvisí aj s kultúrnou rozhľadenosťou potenciálneho publika. Na tomto mieste by som najradšej skončil, ale predsa aspoň krátky pohľad za hranice. Koncerty svetových hviezd formátu Bartoli sú v kultúrnych metropolách samozrejmosťou: len Praha zažije v najbližšom čase podobné podujatia hneď tri – okrem Bartoli u susedov vystúpi aj slávna česká mezzosopranistka Magdalena Kožená, ale aj tajný tip znalcov – rodáčka z Aljašky Vivica Genaux, ktorá sa preslávila albumom s René Jacobsom pre label Harmonia mundi, na ktorom naspievala nesmierne náročné árie pre najoslavovanejšieho kastráta svojej doby Farinelliho. Autor je redaktorom Hudobného života.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.